Začal sa nový rok, rok 2019. Ako vždy, aj do tohto roku vstupujem po sviatkoch pomerne oddýchnutý, avšak napriek načerpanej novej energii v tomto svojom príspevku budem sa venovať ešte udalostiam z konca minulého roku.

Príčinou prehľadu diania z posledných týždňov minulého roka je hlavne to, že posledné svoje zápisky som mal odovzdať redakcii Ľudových novín pomerne skoro a po uzávierke sa udiali zaujímavé udalosti tak v parlamente, ako aj mimo neho. Odoslal som ich 6. decembra, a nasledujúci týždeň sa konalo posledné minuloročné plenárne zasadnutie parlamentu. Možno ste aj videli zábery hlavne zo dňa 12. decembra, keď sa hlasovalo o prijatí viacerých zákonov, okrem iného aj o novele zákonníka práce, ktorú opozícia vníma ako podstatné zhoršenie postavenia zamestnancov. Práve preto od začiatku túto úpravu kritizovala aj na pôde parlamentu. V deň hlasovania o prijatí návrhu poslanci opozičných strán sa pokúsili zablokovať začiatok rokovania. Po neúspechu týchto snáh sa snažili presvedčiť poslancov vládnych strán o nesprávnosti prijatia zákona, zároveň všetkými možnými spôsobmi sa snažili znemožniť priebeh zasadnutia. Keďže som presvedčený o tom, že úlohou národnostných hovorcov nie je púšťať sa do politických hádok, obsah navrhnutých zmien by som nekomentoval. Nazdávam sa však, že nemôžem túto vzniknutú situáciu nechať vo svojich zápiskoch bez povšimnutia, veď ľudí, ktorých som stretol v nasledujúcich dňoch, vždy zaujímal môj názor ako hovorcu na tieto udalosti. Reagoval som myšlienkou, ktorú som si sformuloval vo svojej hlave na základe vtedajších pocitov v parlamente: keď som prvýkrát čítal v Základnom zákone Maďarska vetu o tom, že predstavitelia národností majú možnosť sa zúčastniť na práci národného zhromaždenia, v mojich predstavách sa nevytvoril práve takýto obraz.

Nuž, novela bola prijatá. V piatok toho istého týždňa sa uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie prezidenta Maďarska s predstaviteľmi národností. Boli sme tam všetci hovorcovia a predsedovia celoštátnych národnostných samospráv. V rámci takýchto stretnutí pán prezident využije možnosť niekoľko minút sa venovať všetkým prítomným, a v rozhovoroch sa pýtal na aktuálne problémy národností, zároveň sa zaujímal o to, ako sme prežívali spomínané udalosti na poslednom plenárnom zasadnutí. Myslím si, že sme sa vyjadrili rovnako, bez toho, aby sme kritizovali prístup ktorejkoľvek politickej strany. Prácu v parlamente sme si teda takto nepredstavovali.

Každoročne pri príležitosti Svetového dňa ľudských práv a Dňa národností v Maďarsku sa odovzdávajú ceny Za národnosti. Minulý rok na návrh Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Slovenského spolku Identita spomedzi Slovákov cenu dostal môj predchodca v parlamente, dlhoročný predseda CSSM Ján Fuzik. Vyznamenanie odovzdali vicepremiér Maďarska Zsolt Semjén, štátny tajomník zodpovedný za národnostné vzťahy Miklós Soltész a štátny tajomník zodpovedný za sociálne otázky Attila Fülöp. Po ceremoniálnej časti sme spolu s predsedníčkou CSSM Alžbetou Hollerovou Račkovou vyznamenanému J. Fuzikovi priamo na mieste zablahoželali. Škoda, že v rámci recepcie po odovzdaní cien sme nemali možnosť sa s ním dlhšie pozhovárať.

Samozrejme, v týchto predvianočných dňoch som sa zúčastnil aj viacerých podujatí a stretnutí. Pripomenul by som aspoň celoštátne predvianočné stretnutie žiakov slovenských základných škôl v Mlynkoch a slovenský bál v Kondoroši, kde v rámci programu odovzdali vyznamenanie Za Slovákov Békešskej župy a Tešedíkovu cenu, ktorú si vyznamenaná pre zdravotné dôvody nemohla prevziať v pôvodnom termíne v Báčskom Petrovci. Všetkým oceneným blahoželám a prajem im, ako aj všetkým čitateľom Ľudových novín, veľa zdravia a úspechov aj v roku 2019.

Anton Paulik