Prešlo práve 100 rokov od chvíľ, čo bolo medzinárodnoprávne uznané Maďarsko. Prvý skutočne národný štát Maďarov. Mierovou zmluvou zvanou Trianonská, ktorá zároveň potvrdila existenciu Česko-Slovenska. Píšem Česko-Slovensko so spojovníkom, presne tak, ako to uvádza originálny francúzsky text dohody.

Mimochodom, česko-slovenský štát zapísali do politickej mapy sveta už rok predtým uzavreté dohody Versaillská a Saintgermainská. Trianonská definitívne určila južnú hranicu Slovenska. My na Slovensku sme s týmto medzníkom našej histórie veľmi spokojní. Maďari nie. Možno príčina ich nespokojnosti tkvie v tom, že predchádzajúci štátny útvar Maďarov, Slovákov a ďalších národov – Uhorsko – bol ich spoločným dielom, ktorý si jeho maďarské vládnuce elity „vyvlastnili“, pretvorili ho na výlučne maďarský štát. Pre Nemaďarov prestalo byť domovinou.

Dohodu vyjednával za Maďarov Albert Apponyi a na československej strane za Slovákov Štefan Osuský. Nebolo to ich prvé stretnutie. V roku 1905 poctil bratislavské Evanjelické lýceum inšpekciou vtedajší minister kultúry a školstva Apponyi. Zavítal na hodinu latinčiy, kde exceloval študent Š. Osuský. Pán gróf po zistení odkiaľ pochádza, poznamenal: „Brezová... to je miesto, ktoré plodí všetky revolúcie proti Maďarom. Ale ty budeš dobrý Maďar.‘ Osuský spomínal: „Nepýtal sa ma či budem dobrým uhorským občanom, ale jednoducho povedal, že budem dobrým Maďarom. Spomenul som si na otca, ktorý ma vždy varoval, aby som sa nemiešal do politiky... Premyslel som si preto, ako odpovedať. Nemohol som predsa prisvedčiť, že budem dobrým Maďarom, ani by som to zo seba nebol dostal, a tak som mlčal...“ Mlčanie mu nepomohlo. Pán minister sa urazil a postaral sa, aby ho vyhodili zo všetkých škôl v Uhorsku. Odišiel do Ameriky a vrátil sa do Európy v roku 1916. Významne prispel k vzniku nového štátu Slovákov a Čechov.

Na rozdiel od grófa, ktorý nemohol zniesť svoj vyjednávací neúspech a do Trianonu na záverečný podpis nešiel, Osuský vydržal až do konca, a jeho podpis na dohode je nielen vyúčtovaním slovenského národa za neprávosti maďarizácie, ale i jeho osobným zadosťučinením.

Jozef Schwarz