Katolícky kňaz a národný aktivista Ferdiš Juriga nie je celkom neznámy ani v Budapešti. Chodci idúci Jozefovom uvidia na Tavaszmező u. 1. pamätnú tabuľu pripomínajúcu v slovenčine jeho účinkovanie v Országháze od roku 1906.

Bol to práve on, vtedy už jediný slovenský „krajinský vyslanec“ (poslanec), ktorý za veľkého pobúrenia vyhlásil 19. októbra 1918 v peštianskom parlamente odchod Slovákov z Uhorska. Dokonca po slovensky.

Na území v hraniciach dnešného Maďarska pôsobil už aj predtým. V Ostrihome, kde bol kanonikom jeho strýko Ján Juriga, vyštudoval gymnázium. Niekoľko rokov pred koncom 19. storočia sa dostal za kaplána do Budaörsu. V mestečku neďaleko uhorskej metropoly sa ocitol v nemeckom svete. Jeho farár Ulner bol viac Nemec ako Maďar a Jurigovho národného presvedčenia sa nikdy nedotkol. Ten slovenských oknárov a drotárov k sebe pozýval a v nedeľu ich v kostole usádzal do prvých lavíc. Aj tak narazil na maďarský šovinizmus. Na konci školského roku peštiansky dekanát od neho žiadal vyučovať nemecké deti podľa maďarského katechizmu, na čo odvetil, že toho sa od neho nedožijú. Dekan kontroval: „V tom prípade tu na rok nebudete!“ Juriga i na rok nemecky vyučoval katechizmus a dekan, ktorý sa to dozvedel, splnil svoj sľub. Preložili ho (sám tvrdí) do „maďarských“ Levíc. Ešte jedna zaujímavosť z tunajšieho pôsobenia. V Budaörsi bol vegetariánom. Nepil alkohol, nefajčil, nejedol mäso. Víno a mäso čo dostával na fare, nosil chudobným a chorým. Po rokoch napísal: „Vegetariánsku dobu života považujem za najkrásnejšiu dobu“.

A ešte jedna životná skúsenosť, ktorá sa viaže k dnešnému Maďarsku. Za články, ktoré písal proti maďarizácii Slovákov, ho odsúdili na dva roky väzenia. Trest si odsedel vo väznici vo Vacove počnúc májom 1907. Podľa jeho slov tam si odbavil po desaťročných životných skúsenostiach vysokú vedeckú školu.

Jozef Schwarz