S blížiacim sa koncom roka sa hromadia podujatia a pravidelnezasadá národnostný výbor, ale schádza sa aj plenárne zasadnutie parlamentu. Z národnostného pohľadu sú v programe štyri dôležité návrhy zákonov, podrobná rozprava k zákonu o splnení rozpočtu za rok 2020, zákon o modifikácii niektorých verejnoprávnych úkonov, kde vlastne aj tentoraz ide predovšetkým o zjednodušenie niektorých právnych úkonov týkajúcich sa občanov.

Tretí návrh súvisí s predchádzajúcim, obsahuje zníženie administratívnej záťaže občanov pri niektorých právnych úkonoch a ten štvrtý má názov O úlohách súvisiacich so vstúpením do platnosti zákona o registri nehnuteľností a o modifikácii niektorých súvisiacich zákonov. Tento návrh okrem iného upravuje aj možnosť zakladať a spravovať ústredný archív národnostnými samosprávami, ktoré spravujú viac rozpočtových organizácií. Právo na zakladanie svojho archívu národnostnými samosprávami od roku 2011 obsahuje zákon o právach národností, avšak bližšie podmienky ich založenia a spravovania doteraz neboli vypracované. Takže je načase zaoberať sa aj touto otázkou.

Školský, kultúrny a cirkevný podvýbor národnostného výboru na svojom zasadnutí prerokoval súčasné otázky národnostných škôl spravovaných národnostnými samosprávami. Veľká časť takýchto škôl dostáva totiž doplnkovú podporu na svoje fungovanie na základe zmluvy medzi Ministerstvom ľudských zdrojov a dotyčnou samosprávou. Platnosť týchto zmlúv koncom decembra vyprší a národnostné samosprávy nemajú informácie o tom, s akou sumou môžu od budúceho roku počítať, čo značne obmedzuje možnosť plánovania na druhú polovicu práve bežiaceho školského roku. Od delegátky ministerstva sme sa dozvedeli, že podpory pre tieto školy na základe ich návrhu majú rásť, ale aj to, že k podpisu novej zmluvy má dôjsť až niekedy vo februári budúceho roku. Ako majú samosprávy financovať svoje školy v prechodnom období, sme sa však nedozvedeli.

V dňoch posledného októbrového víkendu – ako pravdepodobne veľká väčšina Slovákov, ale aj ostatných občanov našej krajiny – som ponavštevoval cintoríny, na ktorých odpočívajú členovia našej a manželkinej rodiny. Počas týchto návštev som stretol jedného pozorného a pravidelného čitateľa mojich zápiskov. Možno aj pre pandémiu zriedkakedy mám možnosť sa pozhovárať s čitateľmi Ľudových novín, a tak neviem, či moje poznámky k udalostiam dvojtýždňového obdobia mali vždy svoje opodstatnenie. A práve preto som mal z tohto stretnutia na Komlóši mimoriadne dobrý pocit.

V prvom týždni novembra Úrad predsedu vlády organizoval medzinárodnú konferenciu na tému Národnosti v Maďarsku – Ochrana a odovzdávanie národnostných hodnôt. Na konferencii sa okrem zástupcov medzinárodných organizácií zúčastnili aj zástupcovia okolitých krajín, zodpovední za podporu krajanov, medzi nimi aj predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip. Keďže my, Slováci v Maďarsku práve dostávame najvyššiu podporu v našich novodobých dejinách ako doma, tak aj zo Slovenska, bolo pre nás príjemné počuť správy z oboch strán o tejto podpore. V rozhovore pri okrúhlom stole predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková mala možnosť vyjadriť sa k tejto otázke v mene našej komunity.

Okrem toho, v znamení prípravy zasadnutia Slovensko-maďarskej zmiešanej komisie pre otázky národností zasadala aj maďarská časť tejto komisie, ktorá bola založená ešte v roku 2000 za účelom sledovať vývoj postavenia slovenskej národnosti v Maďarsku a maďarskej na Slovensku. Mala by zasadať každoročne, avšak teraz, pre pandémiu, sme sa už dlhšie nestretli so svojimi kolegami zo slovenskej časti, takže verím, že tohtoročné stretnutie sa ešte do konca roka uskutoční. Najmä keď na základe predchádzajúcich odporúVeruTakže máme o čom informovať kolegov zo Slovenska.

Anton Paulik