Minulý mesiac odhalili pamätnú tabuľu Jozefa Viktorina v Kostole sv. Anny v Budíne. Počas jeho kaplánovania to bola prevažne nemecká farnosť. Preto som si myslel, že na maďarskej svätej omši 20. marca 2022 znelo slovenské slovo u sv. Anny prvý raz. Nie je to pravda!

Dňa 12. januára 1861 zomrel v Prahe Václav Hanka, uznávaná osobnosť v slovanskom svete. A už 31. januára 1861 sa v tomto kostole uskutočnila zádušná omša za zomrelého Hanku (bol aj objaviteľom staročeských rukopisov neskôr označených za falzifikáty), ktorú zorganizovali J. Viktorin a Ján Palárik. Rekviem sa konalo za účasti veľkého počtu Slovákov, Čechov, Srbov, Poliakov, Rusov, ba aj Maďarov a Nemcov. Prítomní bol veľkovaradinský kanonik Jozef Kozáček, neskôr (po smrti Štefana Moyzesa) druhý predseda Matice slovenskej. Omša bola latinská, ale slová spomínajúcich odzneli (ako píše Csaba Gy. Kiss) v štyroch jazykoch: po česky, nemecky, maďarsky a slovensky. Slovo Božie v tzv. staroslovenčine užívanej v liturgii prednášal Ján Palárik, vtedy kaplán v Kostole sv. Terézie v peštianskom Terezíne, kde ho pripomína pamätná tabuľa od budapeštianskych Slovákov. Narodil sa tak isto pred 200 rokmi, 27. apríla 1822.

Viktorin neskôr o budapeštianskej panslávskej slávnosti uviedol: „Slovania pešťbudínski svojej slovanskej a povďačnosti i uznalosti vlasteneckej dľa napomenutia nesmrteľného spevca (J. Kollára) „Slávy dcéry“: Slávme slávně slávu Slávov slávnych!, ... zadosť učinili.“ Vtedy to bola „významná slávnosť slovanská v Budíne, na dôkaz toho, ako tunajší Slovania vôbec a tunajší Slováci menovite slovanskej vzájomnosti rozumejú a v praktickom živote ju udomácňovať sa vynasnažujú“, uzaviera.

Viktorin dobre rozumel nielen vzájomnosti slovanskej, ale i medzi národmi v Uhorsku. Nech je nám navždy príkladom.

Jozef Schwarz