Asi najčastejšou odpoveďou dnešného Slováka, ale i Maďara, by bolo – nie. Ale vyslovte pred Maďarom meno Szondy György a s veľkou pravdepodobnosťou si spomenie na hrdinu protitureckého odboja pri hrade Dregeľ (Drégely). Pritom Juraj Šucho a György Szondy je jedna a tá istá osoba.

Pripomeňme, najmä pre slovenského čitateľa, čím vstúpil Juraj Šucho do dejín. Po bitke pri Moháči (1526) začali Turci okupáciu Uhorska. V roku 1541 obsadili Budín, neskôr si podmanili aj Ostrihom, Vyšehrad, Stoličný Belehrad, Vacov, Hatvan i Novohrad. V línii obrany banských miest získali význam aj menšie pevnosti ako Levice, Šahy. Medzi nimi aj hrad Dregeľ, majetok ostrihomského arcibiskupa, ktorý leží pár kilometrov východne od Šiah, na maďarskej strane Ipľa. Náš hrdina sa stal v roku 1545 jeho kapitánom a preslávil sa hrdinskou obranou. V júli 1552 ho s asi 150 mužmi bránil pred útokom desaťtisícového vojska Ali Pašu. Šucho odmietol kapitulovať a s celou posádkou padol. Podľahol 70 násobej presile, za čo si ho uctil i turecký protivník. Bola to len jedna z krvavých epizód protitureckých bojov prebiehajúcich takmer dvesto rokov, akých boli stovky.

Druhý život Šucha – Szondyho nastal koncom 19. storočia. Hrdinský boj Györgya Szondyho sa stal vzorom, príkladom vlastenectva a súčasťou niekedy prepiateho „maďarského“ nacionalizmu, nesúceho sa na vlne osláv milénia. Preto sa objavuje v dielach veľkých osobností maďarskej literatúry, preto sú po ňom pomenované mnohé ulice po krajine, preto o ňom vznikli umelecké diela a preto nesú jeho meno verejné inštitúcie. Kult plebejského hrdinu, ktorý považuje obranu „maďarskej“ vlasti za vec nielen cti, ale i presvedčenia, je prítomný v Maďarsku dodnes.

Ale k postave Šucha – Szondyho sme sa prihlásili i my Slováci. Ako vždy s určitým oneskorením. Dôvod? Náš dregeľský hrdina sa narodil asi v roku 1504 v Turci, ako syn poddaných na panstve sklabinských Révayovcov. Dostalo sa mu slovansko/slovenskej výchovy, lebo Révayovci, ktorí utiekli do Turca zo Sriemu a Báčky pred rozmáhajúcimi sa tureckými výbojmi, boli južnoslovanský rod a na území dnešného Slovenska zdomácneli – dobovú slovenčinu používali v každodennom živote. Aj v maďarskej spisbe pripúšťajú, že pôvodné priezvisko zapísané ako Suhó/Szuhó (Šucho) svedčí o slovanskom pôvode Szondyho. Meno Szondy prijal až neskôr. Azda ako súčasť prestíže svojho veliteľského postavenia, keďže nebol zemanom.

Juraj Šucho sa do slovenského povedomia vracia veľmi pomaly. Najviac pre jeho pamiatku robia spolurodáci z Turca, najmä občianske združenie, ktoré obnovuje hrad Sklabiňa. Slovenské gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách nesie meno Györgya Szondyho. V každom prípade určite bol náš: Uhor.

Jozef Schwarz