Ostatné dva týždne boli z môjho pohľadu dosť rušné. Tak v parlamente, ako aj mimo neho. Začalo sa to v budove parlamentu stretnutím miestnych národnostných samospráv, ktoré prevádzkujú národnostné výchovnovzdelávacie inštitúcie. Predseda Výboru národností v Maďarsku Imrich Ritter pozval aj predstaviteľov týchto inštitúciína poradu, kde pre nich zorganizoval obsažný odborný program. Myslím si, že podobne ako každý rok, účastníci aj teraz dostali cenné informácie potrebné pre svoju ďalšiu prácu.

Plenárne zasadnutie sa začalo v pondelok 19. mája. Z početných predložených návrhov zákonov sme označili šesť ako národnostné body. Nebudem vymenovávať ich názvy, to by zabralo príliš veľa priestoru. Spomenul by som iba rozpočtový zákon, a zákon, v súvislosti s ktorým som bol poverený prezentovať stanovisko národnostného výboru. Bol to návrh pod názvom O modifikácii niektorých zákonov v súvislosti s možnosťou registrácie mien v matrike. Ide o návrh poslanca Lajosa Kósu, ktorý kvôli nekontrolovateľnému nárastu krstných mien cudzieho pôvodu v zozname maďarských osobných mien navrhuje, zaradiť používanie nových pod kontrolu vlády, respektíve ministra zodpovedného za kultúru.

Ako asi viete, slovenský národnostný zoznam krstných mien, ktoré môžu slovenskí rodičia dávať svojim deťom v zmysle národnostného zákona, má na starosti Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. A je to tak aj v prípade iných národností. A práve preto, keď nás predkladateľ návrhu pozval na jednanie o obsahu materiálu, naším prvoradým cieľom bolo, aby národnostné práva neboli obmedzené ani v tejto oblasti. Keďže pán poslanec pochopil naše stanovisko, pripravili sme svoje návrhy, ktoré on zaradil do svojho pôvodného. Takže aj pre mňa bolo jednoduchšie prezentovať stanovisko národnostného výboru. Mimochodom, tento návrh zákona bol jeden z toho mála predložených materiálov, ktoré pri rozprave v parlamente podporili všetky stranícke kluby.

Z programov mimo parlamentu by som spomenul oficiálnu návštevu našej komisie v Arménsku, ktorú zorganizoval náš arménsky kolega Nikogos Akopjan. Počas návštevy sme sa stretli s predstaviteľmi parlamentu Arménskej republiky a s predstaviteľmi Arménskej katolíckej cirkvi. Navštívili sme Múzeum genocídy Arméncov, kde sme položili aj veniec k pamätníku obetiam genocídy. Okrem toho sme navštívili aj niektoré pamätihodnosti krajiny, hlavne kláštory a kostoly. Boli to veľmi obsažné tri dni.

V týchto dňoch oslávila 75. výročie založenia Maďarsko-slovenská dvojjazyčná škola v Novom meste pod Šiatrom. Ako aj v prípade ostatných našich škôl, aj tu sme videli krásny program za účasti všetkých žiakov školy. Dal som pripraviť krátke video pre tých, ktorých zaujíma toto podujatie, ale nemohli sa ho osobne zúčastniť. Nájdete ho na domovej stránke „paulikantal.hu”.

Konal sa aj tradičný spoločný výstup na Pilíš, Memoriál Juraja Migaša, kde som aj tento rok otvoril výstavu z diel vzniknutých vo vlaňajšom výtvarnom tábore vo Veľkom Bánhedeši. A s radosťou som zistil, že ešte vždy zvládnem aj výstup na vrch Pilíša.

Okrem spomenutých programov som sa zúčastnil aj Dňa zakladateľov mesta a závinového festivalu v Malom Kereši, kde podobne ako v prípade už spomenutých programov som mal možnosť stretnúť sa s mnohými členmi našej komunity, našich slovenských spolkov a samospráv.

Anton Paulik