Meno Andor Kozma málokomu niečo na Slovensku hovorí. Donedávna ani mne nič nehovorilo, pokiaľ ma naň neupozornil historik Ivan Mrva. V Maďarsku ho určite poznajú lepšie. Kto to bol a prečo je „hrdinom“ dnešnej historky?

Andor Kozma Leveldi (narodený 12. jauára 1861 v Marcali – zomrel 16. apríla 1933 v Budapešti) bol maďarský básnik, spisovateľ, novinár a prekladateľ. Neviem či niečo z jeho umeleckej spisby bolo preložené do slovenčiny (v češtine vyšli dve knihy pred vyše 110 rokmi), preto som odkázaný len na verejne dostupné zdroje. Podľa nich z jeho básnického diela vyzdvihujú báseň Zvony Kartága, ktorá bola v medzivojnovom období povinným čítaním. Známe sú aj jeho diela Turán, Dobytie či básnický román Petőfi. Ako novinár bol stálym prispievateľom novín Budapesti Hírlap, A Nemzet, Az Ujság a literárneho A Hét. Jeho najvýznamnejším prekladateľským činom bol preklad oboch častí Goetheho Fausta. Literárne dejiny zaraďujú Andora Kozmu medzi najvýznamnejších predstaviteľov „národného konzervativizmu“.

V jeho životopisoch sa píše, že „v rokoch 1910 až 1918 bol poslancom uhorského parlamentu s programom vládnej Národnej strany práce“. Ale už nepíšu, že jeho volebný obvod bol v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, čiže v čisto slovenskom kraji. Práve preto ho dnes pripomínam. Andor Kozma ako poslanec prekročil tieň typického maďarizčného predstaviteľa vládnej moci odkiaľsi z výšin, ktorý prišiel „osvietiť“ nevedomý vidiecky ľud. Svoj mandát bral vážne a čerpal podnety zo slovenského prostredia nielen pre poslaneckú prácu. Naučil sa po slovensky, prekladal Hviezdoslavove „Krvavé sonety“, dokonca sa podpisoval Andrej Kozma. Vieme tiež, že A. Kozma mal nemalú zásluhu na založení gymnázia (vtedy maďarského) v Liptovskom Mikuláši 1. septembra 1912.

Určite by bolo vhodné podrobnejšie zmapovať jeho poslanecké pôsobenie na Liptove.

Jozef Schwarz