Začínam s asi najdôležitejšou správou pre členov našej komunity. Viacerí ste sa mi sťažovali, že nedostávate už rozhodnuté podpory na svoje tohtoročné fungovanie, tábory či iné programy. Včera (2. júna) na zasadnutí Výboru pre národnosti v Maďarsku sme dostali správu, podľa ktorej by sa na štvrtkovom zasadnutí vlády malo rozhodnúť o budúcnosti tohtoročných podpôr, sprostredkovaných Správou fondov Gábora Bethlena. Ak uznesenie vlády bude mať z nášho pohľadu pozitívny výsledok, zaseknuté podpory sa pohnú v krátkej dobe. Verme, že sa tak stane.

Na základe tejto správy vidno, že náš výbor zasadal, za posledné dva týždne až dvakrát. Na prvom zasadnutí sme prerokovali návrh zákona o modifikácii Základného zákona (Ústavy). S obsahom návrhu sme síce súhlasili, avšak v záujme toho, aby sme upozornili poslancov a vládu na existenciu našich národnostných pedagogických odborov na vysokých školách, sme sa rozhodli prihovoriť na plenárnom zasadnutí. Totiž táto modifikácia má prehodnotiť účelovosť existencie verejnoprospešných nadácií, ktoré v súčasnosti spravujú väčšinu univerzít. Pred plénom sme teda upozornili na potrebu, aby pri prípadnom reorganizovaní oblasti – odvolávajúc sa na malý počet poslucháčov – nenapadlo niekomu zrušiť naše málopočetné, zato životne dôležité pedagogické odbory.

Túto vec prerokoval aj Školský výbor, kde sme boli tiež prítomní, takže verím tomu, že sa nezabudne na tieto národnostné potreby ani v budúcnosti.

Dvakrát zasadal aj parlament. Na tom prvom plenárnom zasadnutí odznel náš príhovor, o ktorom som písal vyššie. Na tom druhom, na ktorom sa rokovalo o znížení výdavkov na fungovanie parlamentu, som prezentoval stanovisko národnostného výboru ja. Tam som vyzdvihol problém, ktorý by znamenalo zrušenie podporovania ceny pohonných hmôt pre hovorcov, ktorí žijú v Budapešti. To by pravdepodobne znamenalo, že hovorcovia žijúci v hlavnom meste by cestovali oveľa menej, takže by sme neboli prítomní v regiónoch, mali by sme menej možností na priame kontakty so svojou komunitou. Zdá sa, že poslanci tento problém pochopili, vraj budúci pondelok či utorok o návrhu zákona rozhodne plenárne zasadnutie.

No a nakrátko spomeniem aj svoje programy mimo parlamentu. Bol som prítomný na celoštátnom kole Spievaniek a veršovačiek v Dabaši. Rok čo rok ma prekvapuje, koľkí sa prihlásia do súťaže, a hlavne, že na akej úrovni sú schopné naše deti predniesť básne a slovenské ľudové piesne. A práve preto som sa tentokrát rozhodol, že malým darčekom odmením učiteľov, ktorí si popri svojej práci našli čas aj na prípravu žiakov.

Okrem toho by som spomenul aj Tirpácky deň v Níreďháze, kde som bol po prvý raz. Program bol síce skromný, zato zaujímavý. Myslím si, že v týchto mestách, kde už slovenský jazyk či slovenská kultúra strácajú svoj priestor, je dôležité, aby sme sa snažili zachovať aspoň to, čo sa dá. Ale je nádejné, že miestni Slováci rozmýšľajú o obnove vyučovania slovenčiny zatiaľ pravdepodobne v materskej škole, potom možno aj v škole. Držím im palce, a, samozrejme, s čím len môžem, pomôžem, aby svoj úmysel mohli úspešne zrealizovať.

Anton Paulik