Pred 60 rokmi: Problémy s maďarčinou v Senváclave

Slováci v Senváclave (Pilisszentlászló) pred druhou svetovou vojnou boli uzavretí od sveta. Malo to však aj dobrý účinok. Tomu môžu ďakovať, že na patričnej úrovni si zachovali svoj materinský jazyk. Pestovali ho a ešte aj teraz, v roku 1962 prevažná väčšina detí, keď ide do školy, veľmi zle hovorí po maďarsky, pričom školáci po skončení ôsmej triedy rozprávajú peknou slovenčinou. Učiteľka maďarčiny vraví, že veru donedávna mala veľké ťažkosti pri vyučovaní. Deti ani vo vyšších ročníkoch sa nevedeli dobre vyjadrovať po maďarsky. V posledných rokoch cítiť na tomto poli značnú zmenu, lebo v škôlke sa učia detičky už iba po maďarsky... (21. júna 1962)

Čítať ďalej: V zrkadle času (25/2022)

Parlamentná práca sa rozbieha. Okrem zákonov, ktoré som spomenul v predchádzajúcich zápiskoch, vláda už predložila aj svoj návrh budúcoročného rozpočtu. Rozprava o ňom pravdepodobne začne budúci týždeň, ale základné informácie, týkajúce sa národnostných položiek vládneho návrhu v krátkosti uvediem teraz.

Čítať ďalej: Zápisky hovorcu (24/2022)

Keď je teplo, už idú prázdniny. Keď netreba skoro vstávať a môžeme sa dlho hrať, už sú prázdniny. Keď ideme s rodinou na dovolenku, sú prázdniny.

Čítať ďalej: Namiesto editoriálu – Prázdniny

Výraznou postavou dolnozemských Slovákov je určite Ondrej Áchim Liker z Békešskej Čaby. Bohužiaľ, v materskej krajine nie príliš známy. V prvom desaťročí 20. storočia obhajoval záujmy roľníkov ako poslanec a politik Nezávislej socialistickej roľníckej strany – najvýznamnejšej v Uhorsku.

Čítať ďalej: hiSTORkY – Búrlivé životy a tragické konce dvoch dolnozemských Slovákov