Naše deti si užívajú letné prázdniny a ja im závidím. Už pred vyše mesiacom skončil školský rok, poznačený pandémiou, počas ktorého viaceré z nich nechodili do školy, nemohli sa stretávať so svojimi kamarátmi a spolužiakmi. Alebo keď sa vrátili, tak museli žiť za ešte prísnejších pravidiel, ako inokedy. Práve preto je toto leto iné. Vidím im na tvárach, že sa úprimne tešia z každej možnosti na spoločne strávené chvíle.

Čítať ďalej: Editoriál – Táborové leto

Letné prázdniny sú v plnom prúde. Poslanci parlamentu, aj viacerí národnostní hovorcovia sú na dovolenkách. Zároveň však poslanci i hovorcovia sú aktívni aj vo svojich volebných regiónoch, či v kruhu svojej národnosti. Lebo aj podujatia sú v plnom prúde, veď poučení zo skúseností z minulého roka, národnostné samosprávy, spoločenské organizácie, či inštitúcie sa snažia zorganizovať svoje tohtoročné akcie, podujatia, tábory a iné aktivity v dohľadnej dobe.

Čítať ďalej: Zápisky hovorcu (28/2021)

Azda ste už počuli meno architekta a staviteľa Ladislava Hudeca. Rodák z Banskej Bystrice (1893) je ukážkou zložitosti slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí. Pochádzal zo slovenskej rodiny. Jeho otec – Juraj pred prvou svetovou vojnou postavil takmer „pol Bystrice“. Jedna stavba mu však nevyšla, budova gymnázia v Banskej Štiavnici. Nová Československá republika súdne vymáhala náhradu škody, čo otec neuniesol a v roku 1920 zomiera.

Čítať ďalej: hiSTORkY – Hudec a či Hugyecz?

Dnes sa zastavím v Senondreji (Szentendre), malebnom mestečku na Dunaji povyše Budapešti. Zalistujem v zbierke poviedok „Slabí a mocní“ bratislavského prepošta Pavla Blahu, ktoré vyšli v roku 1933, kde v dvoch črtách spomína na svoje pôsobenie v „Sv. Ondreji pri Budíne“. Blahovci boli slovensky národne uvedomelá rodina. Jeho synovec, lekár (tiež) Pavel, sa výrazne pričinil o vznik Československej republiky, bol členom prvej „dočasnej slovenskej vlády“ v roku 1918.

Čítať ďalej: hiSTORkY – Senondrejské slovenské súvislosti