Národná hrdosť v paragrafoch

Často tvrdíme aký je obrovský rozdiel medzi národným povedomím Maďarov a Slovákov. Ale prečo je taký priepastný rozdiel v kvalite poznania minulosti a najmä v intenzite jej súčasného vyznávania napriek spoločným dejinám v jednom priestore? Žeby práve preto, že sme tak dlho spolu žili v jednom štátnom celku a máme svoje skúsenosti s tým druhým?

Čítať ďalej: Dedičstvo (34/2024)

Ťažké životné podmienky viedli slovenské obyvateľstvo z hornouhorských stolíc, najmä z Trenčianskej, k hľadaniu nových domovov. Začiatkom 19. storočia doputovali až do Bukoviny – korunnej to krajiny Rakúskej monarchie, ktorá sa rozprestierala na severovýchod od Sedmohradska (hlavné mesto Černovice, dnes Ukrajina).

Čítať ďalej: hiSTORkY – Osudy „stratenej vetvy“ Slovákov z Rumunska

Pred 50 rokmi: Kedy a čo vysiela rozhlas po slovensky zo Szolnoku?

Svoj polhodinový slovenský národnostný program vysiela Maďarský rozhlas každú nedeľu predpoludním a v pondelok večer ho opakuje. Vedúci slovenskej sekcie szolnockého štúdia František Zelman informuje čitateľov Ľudových novín o obsahu najbližších relácií:

Čítať ďalej: V zrkadle času (33/2024)

Neznesiteľná ľahkosť štátneho (bez)vedomia Slovenska

Ján Gábor je celoživotný kariérny diplomat. V roku 2020 vydal (v spolupráci s historikom F. Vrábľom) knihu „Život národa je večný – 100 rokov od Trianonu 1920 – 2020“, ktorá prináša analýzu Trianonskej dohody, tohto základného kameňa slovenskej štátnosti. Podľa môjho názoru sa knihe nielen od verejnosti ale najmä od štátnej politiky Slovenska nedostalo pozornosti, akú by si zaslúžila.

Čítať ďalej: Dedičstvo (30/2024)