Vznikom Československa sa končia dejiny Uhorska a tým aj dejiny Slovákov v Uhorsku. Slováci v Československu získali národné práva, sú štátotvorný (aj keď česko-)slovenský národ. Vtedy vznikol aj prvýkrát v histórii skutočne národný štát Maďarov – Maďarsko v dnešných hraniciach.

V trianonskom Maďarsku zostala asi 400 tisícová slovenská menšina. Pre Slovákov v Maďarsku tak začínajú v roku 1918 ich vlastné dejiny. Dnes sa zameriame na život Slovákov v Maďarsku do konca druhej svetovej vojny.

V roku 1918 začína nový zápas o zachovanie slovenského národného povedomia v značne zmenených podmienkach. V značne horších podmienkach. Trianonská zmluva formálne zaručovala práva národnostných menšín. Maďarsko ju podpísalo, ale jej ustanovenia (nielen) v národnostnej politike nikdy nerealizovalo.

Čo charakterizuje život Slovákov v Maďarsku v období 1918 – 1938? Predovšetkým nezmenená národnostná politika. Nový maďarský štát vo vzťahu k menšinám nadviazal na politiku uhorskú. Maďarizácia chytá druhý dych. Prihlásenie sa za Maďara či pomaďarčovanie priezvisk je základná vlastenecká „cnosť“. Ilustrujú to slová akademického maliara Tibora Nyilasiho z Kestúca: „Ja som nikdy nikde nepopieral ani nezamlčoval svoj slovenský pôvod. Naopak, som hrdý na svojich kestúckych slovenských predkov, ktorým vďačím za svoj život a ktorí niesli priezvisko Nida. Meno si dal pomaďarčiť starý otec pravdepodobne medzi dvoma svetovými vojnami. O tomto nemám žiadny dokument. Viem však, že moja teta a strýko z otcovej strany si písali meno Nyida Rozália a Nyida József. Súdiac podľa ypsilonu si myslím, že nejaký veľký Maďar, miestny notár pred prvou svetovou vojnou alebo po nej sa v duchu vtedajšej násilnej maďarizácie „zabával” prepisovaním slovenských mien obyvateľov Kestúca podľa maďarskej abecedy“.

Aktívnu úlohu pri maďarizácii zohrávalo školstvo. Výučba v jazykoch nemaďarských menšín (ak náhodou existovala) nikdy nebola silnou stránkou maďarského školského systému. Učilo sa v maďarčine, niekde aj materinsky jazyk. V silne slovenských oblastiach sa maďarčina osvojovala až v škole. Neexistencia slovenského školstva v Maďarsku počas Horthyho režimu neumožňovala, či značne sťažovala vytváranie kvalitnej slovenskej inteligencie pracujúcej v prospech slovenskosti.

Určitá zmena vo vzťahu k Slovákom nastala v rokoch 1938 – 1944. Paradoxne maďarská revízia Trianonu priniesla posilnenie slovenskosti. Tá vzrástla v roku 1938 po prvej Viedenskej arbitráži (okupácia južného Slovenska), po pripojení Podkarpatska a v Malej vojne (okupácii čisto slovenských území na severovýchode Slovenska v marci 1939). Po druhej arbitráži sa Maďarsko „obohatilo“ o desaťtisíce Rumunov a iných Nemaďarov z časti Sedmohradska a v roku 1941 pribudli ďalší Nemaďari, prevažne Slováci a Slovania z juhoslovanskej Bačky. Vtedajší ministerský predseda Kállay povedal, že „Maďarsko má 300 000 Slovákov a na Slovensku je len 80 000 Maďarov“. Pozitívna zmena nastala aj v existencii politického zastúpenia. V Budapešti sídlila povolená Strana slovenskej národnej jednoty, vydávali denník Slovenská jednota. Počas vojny oživil v Maďarsku svoju činnosť Spolok svätého Vojtecha (ten mal platné povolenie ešte z Uhorska), ktorý zásoboval náboženskou, ale slovenskou literatúrou duchovné potreby Slovákov. Vedúce osobnosti Spolku sv. Vojtecha a Strany národnej jednoty zohrali významnú úlohu pri zachovávaní slovenského povedomia. A čo je najdôležitejšie stali sa potenciálom zmeny v povojnovom vývoji. Pre mnohých Slovákov bolo smrteľným rozhodnutím vstup Maďarska do vojny proti ZSSR. Príslušníci menšín i Maďari získaní z arbitráží a okupácii československých, rumunských a juhoslovanských území boli povolaní do 2. armády, ktorá takmer vykrvácala v ruských stepiach pri Done.

Niektorí aj tak chápali riešenie národnostnej otázky.

Jozef Schwarz