A+ A A-

Prezentácia národnostných kultúr Budínskeho hradu

Nar1obv26nov-01

V aule samosprávy I. obvodu Budapešti sa 13. novembra konala Prezentácia národnostných kultúr Budínskeho hradu. Predstavilo sa na nej osem národnostných komunít: srbská, poľská, slovenská, nemecká, bulharská, arménska, grécka a rómska.

Podujatie slávnostne otvoril primátor mestskej časti László Böröcz, ktorý zdôraznil, že Budínsky hrad bol vždy známy svojou rozmanitosťou a že práve tá určovala jeho rozvoj. „Aj keď nie sme rovnakí, patríme k jednému, budínskemu spoločenstvu,“ povedal. Viceprimátorka Csilla Fazekasová nadviazala myšlienkou, že hoci ide o osem rôznych kultúr, cieľ je spoločný: pestovať tradície, odovzdávať ich ďalej a porozumieť hodnotám. „Hojnosť má zmysel len vtedy, ak sa o ňu dokážeme podeliť s ostatnými,“ uviedla.

Slováci sa predstavili prezentáciou ľudových krojov a hudby pod názvom „Dva kroje, jedna melódia“ s podtitulom „Od Tardoša do Mlynkov...“. Slovenský blok otvorili kyticou ľudových piesní z týchto dvoch malebných dedín.

Nar1obv26nov-02

Po úvodnom speve sa slova ujal Bendegúz Viktor Vad, študent etnografie na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) a člen Tanečného súboru Červený mramor z Tardoša. Predstavil tri typy tardošských krojov. Ako prvý opísal svadobný kroj, repliku z rokov 1910 – 1920, ktorú sám zhotovil podľa originálu a dobových fotografií. Zdôraznil typické vrapovanie na prednej časti blúzky, trojdielny strih živôtika, ktorý sa neskôr zmenil na dvojdielny, a bielu „pamokovú“ (bavlnenú) zásteru s čipkou, naškrobenú a nariasenú. Na hlave mala nevesta myrtový veniec, od začiatku 20. storočia už umelý, predtým z konárov vždyzelenej rastliny. Červené a ružové púčiky ruží symbolizovali nevinnosť. Na ochranu pred zlými silami slúžil „vínek“ z rozmarínu a drobných kvetov. Spodná časť sukne mala zvnútra podšívku, aby sa vzácny brokátový materiál neopotreboval.

Druhý bol sviatočný kroj dievčaťa, ktorý sa nosil do kostola. Je zhotovený z bordového zamatu, pričom blúzka – „pruslik“ – a sukňa boli vždy z rovnakého materiálu. Biela hodvábna zástera označovala slobodný stav, išlo o strih z 30. rokov 20. storočia.

Nar1obv26nov-03

Tretím bol sviatočný kroj vydatej ženy. Zachovalo sa na ňom vrapovanie, blúzka sa však už delila na dve časti. Sukňa aj blúzka boli z hrubšej čiernej látky. Na hlave mala žena „čepec“ alebo „pántli“ – brokátovú šatku, do ktorej sa robilo typicky 3–5 záhybov smerom dozadu. Každá obec mala vlastný spôsob skladania šatky.

Potom sa slova ujala Klára Erdélyiová-Molnárová, odborná pracovníčka archívu a vedúca úseku v Oddelení výskumu ľudovej hudby a ľudového tanca a archíve Ústavu muzikológie a umelecká vedúca hudobnej skupiny Kóborzengő. Vysvetlila, že aj slovenská ľudová hudba sa delí na tri veľké skupiny – západoslovenskú, stredoslovenskú a východoslovenskú – a že hudobné nárečia do značnej miery kopírujú jazykové nárečia. Západoslovenská oblasť sa vyznačuje dvojpólovosťou: na jednej strane si zachovala najstaršie stredoveké obradné zvyky, na druhej strane najrýchlejšie preberala nové kultúrne a hudobné prvky zo západu. Hudba je ovplyvnená klasicizmom aj barokovými formami, má príjemné harmonické durové a molové melódie, ktoré sa dobre sprevádzajú harmonikou, a často je viachlasná. Nachádza sa v nej veľa tanečných nôt, predovšetkým valčíkov a poliek. Ide o pomerne novšie piesne, staré 200 – 300 rokov, na rozdiel od maďarskej ľudovej hudby s archaickejšími pentatonickými štýlmi. Za najzaujímavejšie však považuje to, že tento pomerne nový hudobný štýl sa používa veľmi archaickým spôsobom. „Spev a tanec nikdy neboli samoúčelné, vždy sa viazali k situácii, k obsahu textu a k tomu, čo chcel človek vyjadriť,“ povedala. Tento spôsob používania je podobný uzavretým maďarským dedinám v Sedmohradsku alebo Moldavsku. Práve kontrast medzi novším hudobným štýlom a prastarým spôsobom používania ju motivoval aj k tomu, aby sa naučila hrať na harmonike.

Nar1obv26nov-04

Záverom Levente Galda predstavil históriu obcí Tardoš a Mlynky. Pripomenul, že Tardoš sa prvýkrát spomína v roku 1217 pod názvom „Turdos“ a slovenské osídlenie sa datuje okolo roku 1720. Obec bola zničená počas tureckej nadvlády a znovu osídlená katolíckymi Slovákmi, ktorých sem priviedlo ostrihomské arcibiskupstvo. Obyvatelia sa venovali baníctvu a kamenárstvu. V roku 2026 uplynie 809 rokov od prvej písomnej zmienky a približne 300 rokov od slovenského osídlenia. Osada Mlynky existovala už v 12. storočí, zanikla počas tureckej nadvlády a v roku 1747 bola znovu osídlená šiestimi slovenskými rodinami, ku ktorým sa neskôr pridali ďalšie slovenské a v druhej polovici 18. storočia aj nemecké rodiny. Kým Tardoš má viac ako 300-ročné slovenské historické a kultúrne dedičstvo, Mlynky si pripomínajú 279 rokov od slovenského osídlenia. L. Galda zdôraznil, že hoci sa kroje oboch obcí líšia, ich predkovia pochádzajú z rovnakého regiónu a predstavujú spoločnú ľudovú kultúru so slovenskými aj nemeckými vplyvmi.

Po slovenskom programe pokračovala prehliadka vystúpeniami účinkujúcich ďalších národností. Na úplný záver organizátori pozvali všetkých prítomných na spoločnú večeru, gastronomickú ukážku, kde mohli ochutnať špeciality jednotlivých národnostných komunít. Podujatie bolo verejné a vstup bol voľný. Organizátori i účinkujúci sa zhodli, že tradície spájajú a že práve takéto stretnutia posilňujú spolupatričnosť medzi národnosťami žijúcimi aj v Budínskom hrade.

(ik)

Foto: autorka

Publikácie vydavateľstva SlovakUm

PredplatSlovakUm26-01

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2026 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.