Pri vyučovaní jazykov sa osvedčuje postupovať od blízkeho k vzdialenému alebo od známeho a konkrétneho k novému. Rodina, trieda, domov, obec a jej okolie ponúkajú prirodzený priestor na rozvoj komunikačných zručností mladých ľudí.

Práve touto cestou sa vydali v Slovenskej národnostnej základnej škole v Dunaeďháze a hodiny obohatili o nové, zážitkovo orientované formy vyučovania slovenského jazyka. Komunikačné témy Domov a bývanie, Príroda a okolie žiaci tentoraz nepoznávali iba v triede. Školské lavice vymenili za priestory Pamiatkového domu a siedma a ôsma trieda sa premenili na malý bádateľský tím. Pri prehliadke miestnej expozície spoločne objavovali spôsob života predkov: ako vyzerali ich domy, ako sa obliekali, pri akej práci trávili čas, čo jedávali a aká hudba sprevádzala ich život.

Žiaci mali možnosť pozrieť si vystavené predmety, pozorovať ich zblízka a niektoré aj ohmatať. V autentickom prostredí si pritom priamo precvičovali a rozširovali slovnú zásobu. Viaceré exponáty sa stali pre nich hádankami: kde sa nachádza starý hudobný nástroj z trstiny, evanjelický spevník, strúhadlo na kapustu, na čo slúžila veľká drevená lopata. Hľadanie odpovedí podnecovalo zvedavosť aj spontánne otázky, učili sa nielen pomenovať predmety, ale aj opisovať a vyjadrovať svoje domnienky. Zároveň sa otvoril priestor porovnať tradičné pastierske domy a súčasné moderné bývanie, ktoré čoraz častejšie využíva inteligentné technológie.

Na podobné poznávanie sa vydali aj piataci. Hravé a tvorivé aktivity s dunaeďházskymi motívmi umožnili prepojiť slovenský jazyk s históriou, geografiou a miestnymi tradíciami.

Dunaeďháza je spätá s minulosťou slovenských lodníkov a pltníkov, ktorí putovali Váhom a Dunajom zo Slovenska na Dolnú zem. Na túto tradíciu sme nadviazali skladaním papierových lodí technikou origami. Deti si pri majstrovaní precvičili pracovné postupy v slovenčine a následne sa zoznamovali s významom vody v živote predkov. Nezabudli ani na žaby, ktoré kedysi žili v rozsiahlych močiaroch. Papierové výtvory tak pripomenuli prírodnú podobu krajiny a pomohli žiakom sprostredkovať tradičné slová a obrazy ako súčasť jazykového a kultúrneho dedičstva. Hodinu sprevádzali aj slovenské ľudové piesne Beťár som parobok a Po nábreží koník beží, pričom hudba a spev vniesli do učenia emócie, rytmus a pohyb.

Nové výzvy pre národnostných pedagógov

V polovici októbra sa uskutočnili online metodické workshopy v rámci Jesenných národnostných pedagogických dní 2026. Učitelia sa zamýšľali nad možnosťami a výzvami vyučovania slovenského jazyka v podmienkach národnostného školstva v Maďarsku. Diskutovali o tradičných i moderných spôsoboch prezentácie slovenského jazyka, histórie a kultúry Slovenska a Slovákov, vrátane využívania digitálnych aplikácií v školskej praxi. Zhodli sa, že pri vyučovaní treba vychádzať z konkrétneho prostredia, v ktorom žiaci žijú, a z kultúrneho dedičstva, ktoré ich obklopuje. Riaditeľka Slovenskej školy v Slovenskom Komlóši Marianna Bajczerová Melegová zdôraznila: „Musíme prispôsobiť vyučovanie slovenčiny novej situácii, lebo máme ešte väčšiu úlohu, aby sme zachovali slovenský jazyk. Je veľmi dôležité, že sa počas 280 rokov zachovala slovenčina na tomto území a na tom treba pracovať, aby sa v tom pokračovalo. Chceme, aby žiaci študovali tiež na slovenských gymnáziách v Budapešti a Békešskej Čabe.“

Pedagógovia zo slovenských národnostných škôl ocenili aj to, že učebnice slovenského jazyka využívajú reálie zo života krajanov či Slovákov v Maďarsku a približujú ich cez príbehy a konkrétne životné situácie. Žiaci šiesteho ročníka sa stretávajú s rodinou Kollárovcov, ktorá sa presťahovala zo Slovenska do Maďarska. V siedmom a ôsmom ročníku im slovenskosť približujú študenti, ktorí sa spoznali počas medzinárodného tábora na Slovensku. Na strednej škole sa oboznamujú s témami každodenného života a medziľudských vzťahov prostredníctvom rodiny Slovákovcov.

Prvé stretnutie v školskom roku 2026/2027 otvorilo medzi pedagógmi otázku, čo by mohlo podporiť národnostné jazykové vzdelávanie a pomôcť „zasvätiť“ žiakov do tajov a krásy slovenčiny. Za aktuálne považujú objavovať slovenské korene obcí a miest a pripomínať ich historickú slovenskú identitu, ako aj dlhodobé slovensko-maďarské jazykové a kultúrne kontakty; prepájať vyučovanie jazyka s poznávaním histórie, geografie, národopisu a kultúry Slovenska i Slovákov v Maďarsku; učiť slovnú zásobu a gramatiku v zmysluplných situáciách. Hudba, spev, tanec, kreslenie, literatúra a tvorivé dielne pomáhajú žiakom prekonať zábrany pri rozprávaní a používať slovenčinu prirodzenejšie. Je potrebné dávať vyučovaniu príbeh a praktický cieľ. Tematické exkurzie a školy v prírode, návštevy miestnych inštitúcií, tradičné podujatia a aktivity späté s ročným cyklom obce vytvárajú príležitosti na intenzívnejšiu komunikáciu, čomu napomôže spolupráca s národnostnými organizáciami, kultúrnymi združeniami a pedagógmi na Dolnej zemi i na Slovensku. Zároveň treba pokračovať v tvorbe učebných pomôcok a aktualizovať zvukové nahrávky i ďalšie materiály podľa potrieb jednotlivých ročníkov a škôl.

V prostredí, v ktorom je maďarčina dominantným komunikačným jazykom v mnohých rodinách, je osobitne nevyhnutná tvorivosť, trpezlivosť a citlivý prístup k žiakom. Nestačí, aby si žiaci osvojili slovnú zásobu a gramatiku. Potrebujú zažiť, že slovenčina – materinský jazyk ich predkov i blízkych susedov – pomáha objavovať svet, rozprávať sa, pestrejšie komunikovať, tvoriť, spievať, hrať sa, poznávať vlastné korene a budovať vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Práve regionálna história, zvyky, tradície a každodenný život umožňujú priblížiť slovenský jazyk mladým ľuďom. Ak sa zo žiaka stane bádateľ, tvorca či aktívny účastník vyučovania, a to nielen v triede, slovenčina prestáva byť iba školským predmetom. Ako sa vyjadril Tomáš Nagy: „Tradícia s nami zostáva vtedy, keď na ňu nielen spomíname, ale ju spoločne spievame, prežívame a odovzdávame ďalej.“

Marek Locek
hosťujúci učiteľ zo Slovenska

Foto: autor