Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom ako jedna z akreditovaných škôl v rámci programu Erasmus+ je oprávnená prijímať poslucháčov alebo praktikantov z oblasti vzdelávania zo zahraničia. Nebolo to po prvýkrát, čo sa v rámci spolupráce s pedagógmi banskobystrickej univerzity opätovne naskytla možnosť privítať na pôde novomestskej školy práve ich zverenkyňu.

Pre rozhovor s absolventkou Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela Annou Klányiovoupôsobiacou už viac ako mesiac na absolventskej stáži v našej škole som sa rozhodla po tom, ako už dostatočne zorientovaná získala obraz o našom národnostnom vzdelávacom systéme.

– Ako ste sa dostali do našej slovenskej školy?

– Po skončení štúdia som mala v srdci túžbu ísť na stáž do zahraničia, no zároveň som chcela čo najviac zostať v kontakte so slovenským jazykom. Do úvahy teda pripadali slovenské školy v zahraničí. Z mojej univerzity som dostala odporúčanie okrem iných aj na vašu školu, zaujala ma, a tak som sem prišla na absolventskú stáž na necelé štyri mesiace.

– Prečo ste sa rozhodli pre pedagogickú stáž?

– Pre stáž som sa rozhodla, aby som ešte viac rozšírila a upevnila svoje pedagogické zručnosti, získala nové skúsenosti, naučila sa nové metódy, no zároveň som chcela spoznať nových ľudí, ďalšiu krajinu, miestny školský systém a celkové fungovanie školy. Spojiť príjemné s užitočným.

– Čo nasledovalo potom, ako ste dostali ponuku z Nového Mesta pod Šiatrom?

– Po podpísaní všetkých potrebných dokumentov som koncom augusta pricestovala do Nového Mesta pod Šiatrom. Pri príchode sa ma ujali kolegyne, ktoré mi pomohli s ubytovaním. Na druhý deň som sa zoznámila aj s ostatnými kolegami a s pani riaditeľkou Júliou Kuczikovou, ktorá ma vzala na prehliadku priestorov školy.

– Aké boli vaše prvé kontakty s ďalšími kolegami a žiakmi školy?

– Počas prvých dvoch týždňov som spoznávala kolegov aj žiakov jednotlivých ročníkov (1. – 4.). Veľa nových informácií, mien, postupné zvykanie si na nové prostredie a celkové začlenenie sa do života školy. Avšak všetci kolegovia boli veľmi priateľskí, nápomocní a k žiakom som si tiež veľmi rýchlo našla cestu napriek viditeľnej jazykovej bariére. Po prvých dňoch pozorovania som postupne pomáhala asistovať pedagógom v jednotlivých triedach, neskôr som s ich pomocou vyučovala aj svoje prvé hodiny, najmä u tretiakov a štvrtákov. No aj u prvákov a druhákov som sa pedagogicky snažila angažovať. Učili sme sa nové piesne, básne, tančeky, hrali sme sa jazykové hry a cvičili na telesnej výchove. V tretej triede som sa zapojila aj do výučby anglického jazyka. Po vyučovaní som pripravovala pracovné listy, vzdelávacie karty a iné pomôcky.

– Ako je to s dorozumievaním sa?

– Je to pre mňa stále výzva. Snažím sa používať na hodinách veľa obrázkov, využívať ukazovanie, gestá, no počas môjho pobytu som sa už naučila aj zopár maďarských slov, ktoré využívam aj pri výučbe. Avšak deti sa veľmi snažia rozprávať po slovensky, pretože sa chcú so mnou rozprávať, chcú mi vyjadriť svoje myšlienky a to ich chcenie je pre mňa to najkrajšie. Avšak niekedy naše rozhovory smerujeme aj do anglického jazyka.

– Ako trávite víkendy a voľný čas?

– Vo „voľných“ chvíľach sa venujem prípravám na vyučovanie, konzultáciám s pedagógmi, no chodím aj na rôzne výlety, či už smerom viac do Maďarska, alebo na východné Slovensko.

– Ako hodnotíte váš pobyt na pedagogickej stáži?

– Bol veľmi prínosný pre mňa aj pre deti. Vyžadovalo si to vyjsť zo zóny komfortu a nebáť sa vyskúšať niečo nové. Neustále sa učím a verím, že aj deti si z našich spoločných hodín veľa odnášajú. Tou najkrajšou spätnou väzbou pre mňa je, keď vidím radosť v ich očiach.

– Ďakujem pekne za rozhovor a prajem vám veľa ďalších príjemných dní u nás.

(jk)

Foto: autorka