Slovenské slovo, pamäť a vďaka v Šalgótarjáne
- Podrobnosti
Na XXII. Regionálnom slovenskom dni v Šalgótarjáne predstavili knihu o osobnostiach Novohradskej a Hevešskej župy a ocenili Csillu Mezeiovú z Legíndu a Ladislava Faludiho zo Sudíc. Podujatie v Dome kultúry Attilu Józsefa 14. novembra pripravili Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy, Slovenská národnostná samospráva v Šalgótarjáne a Združenie novohradsko-hevešských Slovákov.
Od klubových stretnutí k spoločnému sviatku
Na úvod odznelo, že regionálne kontakty nevznikli až so slovenskými samosprávami. Predchádzali im stretnutia slovenských klubov, respektíve miestnych organizácií Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), z ktorých sa prvé uskutočnilo v roku 1989 v Níži. Postupne sa potom hostiteľstva ujímali ďalšie obce. Začiatky šalgótarjánskeho regionálneho dňa sa datujú do roku 2003. Klubové stretnutia a regionálny deň teda predstavujú dve súvisiace etapy regionálneho života. Šalgótarján poskytol spoločnému sviatku stále zázemie a časom sa ustálilo aj spojenie slávnostnej časti, oceňovania a kultúrneho programu s hosťami zo Slovenska.
Slovenčina sa začína každodenným rozhovorom
Predseda župnej i šalgótarjánskej slovenskej samosprávy Ferdinand Egyed sa v príhovore poďakoval spolupracovníkom z jednotlivých obcí. Pripomenul spoločné podujatie – veľkolepý folklórny festival v Banke – a osobitne ocenil spoluprácu s Malou Nánou a Alkárom. Hevešské obce sú prirodzenou súčasťou regionálneho spoločenstva, so svojimi novohradskými partnermi organizujú kultúrne podujatia a usilujú sa udržiavať slovenčinu. Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vyzvala prítomných, aby s deťmi a vnúčatami hovorili po slovensky a dávali jazyku miesto v každodennom rodinnom živote. Deti potrebujú slovenské slovo počuť od rodičov, starých rodičov a ďalších blízkych. V bežnom rozhovore si k nemu môžu vytvoriť vzťah skôr, než sa stretnú s gramatickými pravidlami a školskými úlohami. Povzbudila ich aj k používaniu miestneho nárečia: obava z nedokonalej znalosti spisovnej slovenčiny by nemala byť dôvodom, prečo slovenské slovo v rodine prestane znieť. Spev, tanec, kroje a tradičné jedlá vytvárajú mnoho príležitostí na spoločné zážitky, aj pri nich však záleží na tom, či popri maďarčine dostane miesto slovenský rozhovor. Jej výzva smerovala k tomu, aby slovenčina znela aj mimo vyučovania a sviatočných vystúpení.
Slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik vo svojom slávnostnom príhovore označil ľudí za najväčšie bohatstvo regiónu. Vyzdvihol ich vzťah ku koreňom, tradíciám a slovenskému slovu. Slovenskú identitu predstavil ako pevné zázemie pre otvorenosť voči iným a pre dobré susedské vzťahy. Poďakoval tým, ktorí každodennou prácou udržiavajú kultúrny a spoločenský život. Oznámil tiež prípravu stretnutia predstaviteľov slovenských samospráv, inštitúcií a organizácií v parlamente, na ktorom sa majú venovať aktuálnym otázkam národnostného života.

Príbehy osobností regiónu vyšli knižne
Jedným z hlavných bodov večera bolo uvedenie publikácie Významné slovenské osobnosti Novohradskej a Hevešskej župy – Nógrád és Heves megyék kiemelkedő szlovák személyiségei. Kniha formátu A5 má 324 strán a jej vydavateľom je Slovenská národnostná samospráva Novohradskej župy. Podnetom na jej vznik bola séria článkov o osobnostiach Slovákov v Maďarsku, ktorú ZSM pripravuje spolu s Ľudovými novinami. Zámer knihy predstavil F. Egyed. Dôležité bolo zhromaždiť mená a životné osudy ľudí, ktorí sa zaslúžili o slovenský život v obciach, a uchovať ich aj pre deti a vnúčatá. Na príprave sa podieľali miestni spolupracovníci, ktorí poskytli textové a fotografické podklady, ako aj mnohí ďalší vrátane redaktorov príspevkov Beáty Farkasovej a Atilu Rusnáka, jazykovej redaktorky Vlasty Zsákaiovej Držíkovej a fotografa Tomáša Kerényiho. Prezentáciu sprevádzalo premietanie fotografií, pričom prvé výtlačky odovzdali hosťom a ľuďom spojeným so vznikom knihy. Podľa jej tvorcov má publikácia uchovať mená a príbehy ľudí, ktorých práca pomáhala udržiavať slovenský život v regióne, a zachovať ich skúsenosti a spomienky pre ďalšie generácie.
Po uvedení knihy nasledovalo odovzdávanie ocenení. Cenu udeľovanú za prácu pre Slovákov a uchovávanie tradícií založili v roku 2004 na pamiatku bývalej veňareckej starostky Anny Hudecovej. Tohtoročných vyznamenaných predstavila predsedníčka Združenia novohradsko-hevešských Slovákov a regionálna vedúca Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku vo Veňarci Terézia Nedeliczká. V laudáciách priblížila pedagogickú a komunitnú prácu Csilly Mezeiovej z Legíndu a Ladislava Faludiho zo Sudíc. Ich životné príbehy pripomenuli význam školy, rodinného prostredia, miestnych samospráv aj dobrovoľníkov, ktorí dokážu pre spoločnú vec získať ďalších ľudí.

Csilla Mezeiová prepája školu a obec
Csilla Mezeiová prežila detstvo v Alkári, kde si slovenčinu osvojovala prirodzene v rodine. Ako na slávnosti odznelo, svoje jazykové vedomosti rozvíjala počas školskej dochádzky a neskôr ich spojila s pedagogickým povolaním. V roku 1991 získala v Ostrihome učiteľskú kvalifikáciu so špecializáciou na slovenský jazyk. Nasledovalo trinásť rokov práce v Legínde a po zrušení tamojšej školy štyri roky v Dolných Peťanoch. Od roku 2008 pôsobí v Slovenskej národnostnej základnej škole Kálmána Mikszátha v Níži. Jej pedagogická práca presahuje vlastnú triedu. Laudácia pripomenula odborné poradenstvo v národnostnom vzdelávaní od roku 2018, prípravu súťažných úloh pre deti učiace sa po slovensky i odborné prezentácie. V nížanskej škole koordinuje odborné aktivity súvisiace s vyučovaním slovenčiny a podieľa sa na organizovaní národnostných programov. Výučbu tak prepája s príležitosťami, pri ktorých môžu žiaci slovenský jazyk používať aj mimo bežnej vyučovacej hodiny. Podobne sa vyvíjalo jej pôsobenie v Legínde. Do miestneho života vstúpila ako členka speváckeho a tanečného kolektívu, neskôr sa zapojila do národnostnej samosprávy, na čele ktorej stojí od roku 2002. Podujatia, ktoré pomáha pripravovať a udržiavať, sprevádzajú obyvateľov počas celého roka: od vítania jari a veľkonočných osláv cez tradičnú zabíjačku až po stavanie betlehema, adventné prípravy a slovenské Vianoce. Osobitnú pozornosť venuje deťom – tábory so slovenskou tematikou, tvorivé dielne, mikulášske oslavy i spoločné cesty na Slovensko im umožňujú spoznávať tradície vlastnou skúsenosťou. V laudácii zaznelo aj ocenenie skupiny približne dvadsiatich piatich mladých ľudí, ktorí sa zapájajú do národnostných programov, pomáhajú pri miestnych podujatiach a zastupujú obec na ďalších stretnutiach. Dôležitým výsledkom spoločného úsilia bolo získanie tradičného sedliackeho domu s grantovou podporou. Jeho obnova a úprava na oblastný dom pokračujú.
Ladislav Faludi rozvíja dedičstvo Sudíc
Aj príbeh druhého oceneného ukázal, ako môže školská skúsenosť prerásť do dlhodobého záujmu o národnostný život. Ladislav Faludi vyrastal v Sudiciach, kde sa na základnej škole učil po slovensky. Jeho vzťah k jazyku sa vytváral cez ľudí, s ktorými sa stretával, a cez činnosti, na ktorých sa mohol sám podieľať. Po štúdiu na poľnohospodárskej odbornej škole v Szécsényi pokračoval na univerzite v Kaposvári. Získal poľnohospodárske a pedagogické vzdelanie a neskôr si doplnil kvalifikáciu v oblasti riadenia školstva. Po štúdiách sa vrátil na svoju bývalú školu v Szécsényi ako učiteľ odborných predmetov. Popri zamestnaní sa postupne zapájal do práce miestnej slovenskej komunity. Od roku 2006 je členom slovenskej národnostnej samosprávy v Sudiciach a od roku 2014 jej predsedom. Pôsobil aj v župnej slovenskej samospráve. So spolupracovníkmi nadviazal na činnosť svojich predchodcov pri uchovávaní kultúrneho dedičstva. Starajú sa o dedinské múzeum, ktoré funguje vyše dvadsať rokov. Sudická komunita svoje tradície predstavovala aj mimo obce, okrem iného v programoch skanzenu v Senondreji (Szentendre). Miestne májové a adventné podujatia pripravuje v spolupráci s evanjelickým cirkevným zborom. Do práce samosprávy patria aj aktivity pre mladších obyvateľov. Ako predseda sudickej slovenskej samosprávy inicioval vznik týždňového letného tábora pre školákov. S podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizovali tiež slovenský jazykový krúžok, ktorý deťom umožnil pokračovať v osvojovaní si slovenčiny po materskej škole. Ďalším krokom bola kúpa tradičného sedliackeho domu v centre obce v roku 2020. Po obnove v ňom vznikol dom remesiel, využívaný na rozličné podujatia slovenskej samosprávy.
Obe ocenené osobnosti spája pedagogické povolanie aj schopnosť získavať spolupracovníkov pre detské programy, starostlivosť o miestne dedičstvo a vyučovanie slovenčiny. Šalgótarjánsky večer bol jednoznačne verejným uznaním tejto práce.
Po slávnostnej časti vystúpil folklórny súbor Krtíšan s programom KRAjinou. Predstavenie malo mimoriadny úspech. Večer sa skončil priateľským stretnutím v Sklenenej hale pri čaši vína a ochutnávke zákuskov. Na stoloch prevládali domáce sladké špeciality, ktoré pripravili ženy zo slovenských komunít zastúpených na podujatí.
(-hl)
Foto: Imrich Fuhl
Publikácie vydavateľstva SlovakUm
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199







