Literárna exkurzia budapeštianskych gymnazistov – Hviezdoslavova a Kukučínova Orava
- Podrobnosti

Literárne exkurzie organizujeme pre našich gymnazistov už štvrtý rok. Vypracovali sme postupne itineráre pre jednotlivé ročníky, ktoré sa chystáme opakovať, keďže študenti, ktorí sa zúčastnili pred rokmi na prvej exkurzii, sú už našimi absolventmi, resp. sa nimi v tomto roku stanú.
Všetky exkurzie sa mohli uskutočniť hlavne vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) a slovenských samospráv v rôznych obvodoch Budapešti a na okolí. V tomto roku nám okrem ÚSŽZ pomohli Slovenská samospráva V. obvodu a Slovenská samospráva XV. obvodu, získali sme tiež podporu zo Správy fondov Gábora Bethlena. Každú exkurziu máme vždy pripravenú na tri dni, v rámci ktorých sa snažíme venovať nielen literatúre, ale aj prostrediu, ktoré navštívime.
Tentoraz nás cesta zaviedla na Oravu, ktorá darovala slovenskej literatúre básnika národa Pavla Országha Hviezdoslava, vynikajúceho prozaika realizmu Martina Kukučína, autora medzivojnovej prózy s úctou k ľuďom v srdci Mila Urbana a naturistku so zaujímavým životným osudom Margitu Figuli. Kam sme sa pozreli, tam sme opreli oči o krásu hôr, až sa nám chcelo spievať ódy na jeseň (a povedali sme si: „To sa im to tu písalo.“).

Už prvý deň nám dal veľa. Navštívili sme rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej, rodiská Hviezdoslava a M. Figuli vo Vyšnom Kubíne, pamätník Priadka, ktorý je inšpirovaný rovnomennou Hviezdoslavovou básňou, expozíciu Oravského múzea v Dolnom Kubíne, pamätník Jankovi Matúškovi – autorovi textu slovenskej hymny – a položili sme vence na hroby Hviezdoslava a Matúšku. Veľmi príjemným koncom dňa bol Oravský Podzámok, kde sme sa ubytovali v hoteli priamo pod Oravským hradom.
Druhý deň ráno sme odcestovali na čarovné miesto do najsevernejšej obce Slovenska Oravskej Polhory, kde
„Jak hniezdo v tesnu parutí
v úkryte košatého krovia:
v hôr neprehľadnom zákutí
chalupa čuší hájnikova.“
Literatúra v teréne splnila všetky naše očakávania. Tak ako kedysi Hviezdoslav pod dnes viac ako 300-ročnou lipou, aj my sme sa kochali nádhernou prírodou pod Babou horou, vľavo Roháče, pred nami Orava, vpravo Pilsko z Urbanovho Živého biča. Za vysokými jedľami sa mihol tieň Artuša Villániho, tu Hanka Čajková s Miškom spievali svoju pieseň lásky, tam v diaľke sme videli Adama Hlavaja skrývajúceho sa pred vojnou v Pilsku a do toho všetky tie lyrické obrazy nádherne slnečného jesenného dňa. Dokonalý zážitok. Zdravili sme všetky tie kopce, stromy, okolitú prírodu slovami z Pozdravu z Hájnikovej ženy:
„Pozdravujem vás, lesy, hory,
z tej duše pozdravujem vás!
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí,
zrak jeho urknul, zmámila
lož, ohlušila presila:
vy k žitiu privediete zas,
vy vzkriesite, vy zotavíte,
z jatrivých vyliečite rán...“
Cestou späť sme sa najskôr zastavili pri prameni jódovo-brómovej vody Slaná voda, pri ktorom sa rád cestou do hájovne zastavil aj Hviezdoslav. Je to unikátny prírodný minerálny prameň s vysokým obsahom soli a jódu (obsah solí okolo 50 g na kilogram vody). V 19. storočí tu fungovali kúpele, ktoré liečili kožné a ženské ochorenia.

Ďalšia naša zastávka bola v Riu de Klin, ako miestni volajú kópiu sochy Ježiša Krista, ktorej originál možno vidieť v brazílskom Riu de Janeiro. 7,5-metrovou náručou je obrátený k Orave, akoby ju chránil. Oravská priehrada so Slanickým ostrovom dotvára nádhernú scenériu. Až bolo ťažké určiť, čo bolo vrcholným zážitkom tohto dňa. Oravský hrad s jeho 660 schodmi a výhľadmi až po Malú Fatru tiež pôsobil majestátne. Orava nesklamala. Ďakujeme, že sme tu mohli byť!
Orava sa tretí deň s nami lúčila dažďom a my sme sa s ňou lúčili veršami nášho básnika Gregora Papučka „Óda na Oravu“ a „Veštba Hviezdoslava“. V stredu sme si ich zarecitovali na tom najkrajšom mieste, vo Hviezdoslavovej hájovni.

Poslednou zastávkou na našej ceste bola Banská Bystrica. Prešli sme sa centrom mesta, zastavili sme sa pri súsoší katolíka Štefana Moysesa a evanjelika Karola Kuzmányho, ktorí viedli Maticu slovenskú od jej založenia v roku 1863. Symbolizuje národnú jednotu, svornosť a toleranciu. Súsošie je obrátené k budove bývalého katolíckeho gymnázia, ktorého rozvoj podporoval práve Štefan Moyses. Zaslúžil sa aj o posilnenie slovenčiny vo vyučovaní. Neobišli sme ani sochu Bela IV., ktorý udelil v roku 1255 Banskej Bystrici štatút slobodného kráľovského mesta.
Vrátili sme sa plní zážitkov, ktoré budú v nás rezonovať až do maturít. Nech máme šťastnú ruku a vytiahneme si niektorú z tém, ktoré sme tu videli naživo. Ešte raz ďakujeme ÚSŽZ, slovenským samosprávam V. a XV. obvodu a Správe fondov Gábora Bethlena za finančnú podporu; bez nich by sa tento skvelý projekt nemohol uskutočniť. Cestou sme si niekoľkokrát pripomenuli Andreja Sládkoviča, keď sme prechádzali okolo miest, v ktorých pôsobil. Budúci rok začíname naše putovanie odznovu s ďalšími študentmi.
Anita Holá
Foto: autorka
Publikácie vydavateľstva SlovakUm
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199







