Keď literatúra zbližuje
- Podrobnosti

Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe sa 12. novembra stal dejiskom podnetného autorského čítania a besedy v rámci cyklu Slovensko-slovenské dotyky. Podujatie, ktoré zorganizovalo Slovenské centrum PEN v spolupráci s Domom slovenskej kultúry a s príspevkom Fondu na podporu umenia, prilákalo široké spektrum milovníkov literatúry.
V sále sa zišli nielen Čabania, ale aj krajania zo Slovenského Komlóša, Sarvaša, Veľkého Bánhedeša či Čabasabady. Svojou prítomnosťou stretnutie poctili aj generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Richard Kmeť a parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik. Hostiteľka podujatia Hajnalka Krajčovičová privítala všetkých prítomných a vyzdvihla prirodzené prepojenie medzi hosťami a dolnozemským publikom: „Ďakujem vám všetkým, že ste prejavili záujem o slovenských literátov a poetov, ktorí sú vlastne tiež krajanmi – tak ako my. Hoci dnes dvaja z našich hostí pôsobia v Prahe a jedna autorka v Bratislave, jej korene siahajú do Vojvodiny, čo nás všetkých prirodzene spája rovnakou krajanskou skúsenosťou a vzťahom k slovenskému slovu.“ Atmosféru podvečera hneď v úvode umelecky umocnil prednes víťazky súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko Hanny Cserenyeczovej, žiačky čabianskej slovenskej školy.

Celým podvečerom s prehľadom a vtipom sprevádzal prezident Slovenského centra PEN a dlhoročný predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý sa ujal úlohy moderátora a zároveň priblížil prítomným nielen vlastnú tvorbu, ale aj poslanie a históriu samotnej spisovateľskej organizácie. Prvé kroky k obnoveniu Slovenského centra PEN podnikli spisovatelia už pred nežnou revolúciou. Centrum sa okrem podpory literatúry prioritne venuje obrane slobody slova a prejavu. Zároveň nadväzuje na slávnu storočnú tradíciu československého PEN klubu, pri zrode ktorého stál svetoznámy spisovateľ Karel Čapek, bojujúci za záchranu demokracie pred nacizmom.
Zo súčasných aktivít centra vyzdvihol V. Skalský predovšetkým medzinárodný Festival Jána Smreka, v rámci ktorého tento rok udelili prestížnu cenu kurdskému spisovateľovi a prezidentovi PEN International Burhanovi Sönmezovi. Okrem toho centrum aktívne rozvíja medzinárodnú spoluprácu – napríklad na príprave slovensko-nemeckej básnickej antológie – a intenzívne obracia svoju pozornosť aj na krajanskú literatúru. V oblasti vlastnej literárnej tvorby autor predstavil svoju poetickú líniu krátkych, úderných básní, v ktorých sa snúbi filozofický nadhľad, spoločenská reflexia i intímna lyrika. Publiku prečítal ukážky zo svojej známejšej tvorby, ako napríklad báseň Zastavil som ťa či verše reflektujúce jeho dlhoročný vzťah k Prahe (Pragensia), ale aj najnovšie texty z cyklu Naspäť do mora, inšpirované pobytom v Thajsku. Prezradil tiež, že v najbližšom období pripravuje na vydanie novú básnickú zbierku Vnútorné more/Inner sea a knihu Slovensko-slovenský dialóg, ktorá sa bude venovať krajanskej politike. Ďalšou účinkujúcou večera bola poetka a tajomníčka Slovenského centra PEN Tatiana Juríková. Ako odznelo na úvod, v súčasnosti síce pôsobí v Bratislave, no jej rodinné korene siahajú do Vojvodiny, čo spomenula aj hostiteľka v úvode. Tatiana Juríková sa vo svojej poetickej tvorbe sústreďuje na jemné odtiene ľudského prežívania, hľadanie vnútornej rovnováhy a citlivé vnímanie každodennosti. V spojení s jej organizačnou a kultúrnou prácou v Slovenskom centre PEN predstavuje dôležitý hlas súčasnej slovenskej poézie, ktorý dokáže osloviť čitateľov bez ohľadu na geografické hranice.

Mimoriadne silný historický a vlastivedný rozmer vniesol do besedy spisovateľ Bohdan Kraus, ktorý publiku predstavil svoju monografiu Jozef Hanula o živote a diele tohto významného slovenského maliara. Kraus v dialógu s moderátorom Vladimírom Skalským zdôraznil, že Jozef Hanula nebol len vynikajúcim výtvarníkom, ale aj presvedčeným národovcom v časoch, keď sa národné cítenie v Uhorsku nenosilo a neraz mu komplikovalo život. Prítomných v Békešskej Čabe zaujali najmä Hanulove silné väzby na maďarské prostredie. Spisovateľ priblížil umelcovu neľahkú cestu z chudobných pomerov v Liptovských Sliačoch cez maľovanie najstaršej zachovanej divadelnej opony v Ružomberku a učňovské roky na Spišskej Kapitule až po štúdiá v Budapešti, kam mu pomohol dostať sa spišský biskup Juraj Császka. Bohdan Kraus farbisto opísal Hanulove budapeštianske študentské roky plné odriekania, keď dokázal vyžiť z ôsmich grajciarov na deň a večery trávil v Slovenskom spolku v spoločnosti budúceho architekta Milana Harminca. Osobitnú pozornosť venoval aj stretnutiu Hanulu so svetoznámym maliarom Mihályom Munkácsym, ktorý navštívil budapeštiansku akadémiu a mladého slovenského študenta osobne povzbudil, čo pre Hanulu znamenalo celoživotnú poctu.

Podvečer v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe opäť potvrdil, že kultúrne a literárne stretnutia majú pre zachovanie národného povedomia nenahraditeľný význam. Prepojenie poézie, reflexie krajanského života a oživovania historickej pamäti prostredníctvom osudov osobností, akou bol Jozef Hanula, vytvorilo atmosféru vzájomného obohatenia a spolupatričnosti. Po oficiálnej časti programu pokračovali neformálne rozhovory medzi autormi a publikom pri čaši vína a pohostení. Prítomní si odniesli hlboký umelecký a ľudský zážitok.
Greguš
Foto: autor
Publikácie vydavateľstva SlovakUm
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199







