Samostatná výstava dokumentárneho fotografa Martina Baláža Genius loci – Topoľčianky mala premiéru v marci 2014 v Moskve. Fotopríbeh o Topoľčiankach ďalej „cestoval“ až na Kamčatku, do Petropavlovska-Kamčatského. 19. marca sa výstava dostala do Budapešti, kde v Slovenskom Inštitúte bude otvorená pre verejnosť do 24. apríla.

Výstava dokumentárnych fotografií je o slovenskej dedine Topoľčianky. Dedina bola v minulosti sídlom uhorských šľachticov, neskôr československých prezidentov. Nachádza sa v nej Zámok Topoľčianky ktorý je spojený s rozsiahlym anglickým parkom, Národným žrebčínom a tradíciou pestovania viniča a výroby dobrého vína. Tieto tri charakteristiky zobrazuje autor na inštalovaných fotografiách. Známy český spisovateľ Karel Čapek nazval vyfotografovanú slovenskú dedinu Topoľčianky „krajinou pokoja“, do ktorej sa rád vracal podobne ako uhorskí šľachtici, diplomati, československí prezidenti a dnes turisti.

Výstavu otvoril riaditeľ SI Gabriel Hushegyi, ktorý po privítaní fotografa, kurátorky výstavy Klaudii László a hostí poznamenal, že síce pár mesiacov nemali podobnú vernisáž vizuálneho umenia, ale touto výstavou naštartujú sériu podobných výstav, ktoré budú nadväzovať na vystavené artefakty. Téma expozície je známa mnohým aj vďaka skutočnosti, že obec bola sídlom prezidenta Československej republiky, a dnes je známou turistickou destináciou.

Po úvodných slovách odovzdal slovo Klaudii László. Kurátorka výstavy poukázala na skutočnosť, že Topoľčianky nie sú iba turistickým miestom na Slovensku, ale určitou prirodzenou hranicou na konci podunajských nížin, čo je typické skôr pre Maďarsko, a na začiatku hornatejších krajov, čo je typické pre Slovensko. Takto leží obec Topoľčianky medzi dvoma prírodnými entitami. V bedekroch a cestopisoch sa dá všetko prečítať o kraji, ale to, čo sa nezmestí do publikácií, je na fotografiách Martina Baláža. Autor výstavy je podľa slov kurátorky „fotograf, cestovateľ, reportér, ale predovšetkým sociálno-dokumentárny fotograf. Navštívil už Strednú Áziu, Alžírsko, Izrael, svoje fotografie a reportáže zverejnil v mnohých časopisoch. V tejto kolekcii fotografií sa vrátil domov. Fotografoval kraj, kde vyrástol a kde sa cíti dobre, čo je poznať aj z exponátov“.

Predtým, ako sa dostal k slovu sám autor, riaditeľ G. Hushegyi ešte poznamenal, že táto výstava už bola prezentovaná v Moskve, aj na mieste vzniku fotografií v Topoľčiankach, ale vždy v inom dramatickom zoskupení podľa výberu autora a kurátorky.

M. Baláž po začiatočných rozpakoch zasvätil divákov do procesu vzniku diel a reportáží. Poznamenal, že práve tieto fotografie sú najcharakteristickejšie pre jeho štýl tvorby. Po potulkách po svete sa vrátil domov na známe miesto, a chcel nafotiť niečo, čo nie je iba charakteristické pre Slovensko, ale možno aj pre východnú Európu. Rád fotografuje ľudí, ale keď už bol z toho unavený, vznikli tie najexpresívnejšie fotografie o žrebčíne.

Nie všetky exponáty sa nachádzajú v interiéri výstavnej siene, ale sú inštalované vo vitríne inštitútu, možno ich vidieť aj z ulice. „Tieto čierno-biele fotografie vďaka kontrastu a odtieňom dokazujú myšlienkovosť a možno aj arspoetiku M. Baláža,“ dodal na záver G. Hushegyi.

Martin Baláž študoval na Univerzite Mateja Bela filozofiu a dejepis. V súčasnosti sa venuje profesionálne fotografii a to predovšetkým rôznym dokumentom, ktoré dlhodobo fotografuje a prezentuje v magazínoch a na výstavách.

(ik)

Foto: Gábor János Sikorsky