Práve zakotvila loď. Plavba k Danubiane po Dunaji trvá z Bratislavy dve hodiny. Autom sa na polostrov, ktorý zostal po staviteľoch vodného diela Čunovo, dostanete cez Rusovce.

Holandský zberateľ a podporovateľ umenia v Európe Gerard Meulensteen z Eindhovenu a slovenský galerista Vincent Polakovič položili základy budovy v tvare lode šošovkovitého tvaru (rímskej galéry). V septembri roku 2000 múzeum moderného umenia slávnostne otvorili pod názvom Danubiana Meulensteen Art Museum.

V roku 2011 sa Gerard Meulensteen rozhodol venovať múzeum Slovensku. Pôvodnú budovu s rozsiahlym sochárskym parkom, v ktorom pribúdajú sochy osobností slovenskej i svetovej umeleckej elity, rozšírili o nové budovy. V roku 2014 udelili dostavbe cenu Stavba roka. V priestoroch múzea inštalujú výstavy slovenských, európskych i svetových umelcov. Danubiana má výhodnú polohu blízkosťou Dunaja aj tým, že sa nachádza v blízkosti hraníc s Maďarskom a Rakúskom.

Presklené časti moderného objektu umožňujú vnímať umenie v prirodzenom dennom svetle. Prepojenie interiéru a exteriéru cez sklo vyvoláva dojem, že ste z jednej strany súčasťou vlniacej sa hladiny Dunaja, z druhej strany zelene parku so sochami a trblietajúcimi sa lúčmi slnka na vodnej ploche nádrže. Ako výstavný exteriér je využitý aj priestor nad budovou. Všetky generácie si tu nájdu miesto, kde môžu vnímať pulz modernej doby či relaxovať. Umenie Danubiany oslovuje, pripomína nedávnu minulosť alebo provokuje k zamýšľaniu sa nad tým, kam kráčame.

V septembri 2019 v Danubiane súčasne otvorili tri nové výstavy. Slovenský výtvarník a galerista Viktor Hulík predstavuje svoju tvorbu pod názvom VARIABILY 74 + 460/28 = 70. Vystavené diela od začiatku deväťdesiatych rokov po súčasnosť pochádzajú aj zo zahraničných súkromných zbierok. Čísla v titule výstavy znamenajú 74 samostatných výstav, účasť na 460 kolektívnych výstavách v 28 krajinách sveta, absolvovaných do životného jubilea umelca. Pre jeho diela je charakteristická geometrická štruktúrovanosť. Pravidelnosť je možné narušiť pohybom. Polarita a napätie, vznikajúce využívaním najčastejšie čiernej a bielej farby, ale i hĺbka a optické vízie priestoru, sú vnímateľné z viacerých zorných uhlov postupným objavovaním variácií diela. Obrazy nie sú konštantné. Možnosť meniť časti vystavovaných objektov umožňuje návštevníkovi podieľať sa na realite a spoluvytvárať nové dielo.

Mladá slovenská autorka Alena Adamíková, ktorá má za sebou rad samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí, sa prezentuje maľbami pod názvom Bytosti. Samotný názov naznačuje, že namaľované portréty presahujú hranicu zvečnenia tváre či jej výrazu. Používaním mdlých, či naopak sýtych farieb, vyťahuje na povrch skryté emócie alebo myšlienky. Niektoré diela konkretizujú objekt myšlienkových procesov či sebareflexiu zobrazovaných postáv zámenou tváre za konkrétny objekt. Ak je na obraze súčasťou portrétu osoby aj zviera či zvieratá, alebo ľudia majú hlavy zvierat, uvažujeme nad zámerom. Mystickosť? Fantázia neskutočných svetov, alebo metafora reality? Podľa slov Aleny Adamíkovej práve vďaka zrealizovaným ideám Vincenta Polakoviča a existenciou Danubiany má ako autorka istotu, že jej výtvarné diela dostanú priestor na prezentáciu.

Demokracia je názov tretej výstavy, ktorá v čase septembrového splnu oslovuje v srdci Európy invenciou, metaforami, symbolmi… Dvojica autorov z Francúzska prináša nezvyčajný pohľad na demokraciu. Spisovateľka Caroline Gaudriaultová sa s aktuálnou témou súčasnosti a budúcnosti pohráva nielen rukou písanými kaligramami, visiacimi v priestore s výhľadom na Dunaj. V príbehu nazvanom Demokratická vražda je metaforickosť, záhadnosť, cielenosť, nečakaná pointa. Pútavý štýl trinásť metrov dlhého textu vytvára slovný protipól k 15-metrovej fotografii Gérarda Rancinana Demokracia. Spoločné dielo vznikalo tri roky. Jeho súčasťou sú i ďalšie fotografie veľkých rozmerov. Slovom, obrazom nepriamo provokujú k tomu, aby sme si kládli otázky a zamýšľali sa nad krehkosťou demokracie.

Erika Fajnorová

Foto: autorka