Dielo kovačických insitných umelcov – Slovákov v srbskom Banáte – poznajú už takmer sedemdesiat rokov milovníci naivného umenia na celom svete. Už v prvých povojnových rokoch 20. storočia dali o sebe vedieť prví ľudoví maliari. Koncom päťdesiatych rokov prichádza ďalšia plejáda insitných umelcov, medzi nimi i Zuzana Chalupová, ktorá sa neskôr s Martinom Jonášom dostáva na najvyššiu priečku v kovačickom insitnom umení.

Zuzana Chalupová Koreňová sa narodila 5. februára 1925 v Kovačici, a jej korene po praslici (z matkinej strany) siahajú do bývalej novohradskej obce Turie Pole. Zuzana Chalupová svoj prvý obraz na plátno namaľovala až ako 39-ročná v roku 1964. Vyrastala v remeselnícko – roľníckej rodine. Vydala sa mladá – 17-ročná – za roľníka Adama Chalupu a v manželstve nemali deti. Táto pre ňu nešťastná okolnosť zohrala rozhodujúcu úlohu pri výbere témy pri maľovaní. Charakteristické v jej tvorbe sú exteriéry a interiéry kovačických domov, kostolov, kroje, bytové doplnky a nábytok, teda všetko, čo charakterizuje v Banáte žijúcich Slovákov. Jej obrazy sa stali farebnou národopisnou kronikou.

Keď som ju prvý raz v roku 1982 na príhovor Pavla Tomana navštívil, práve mala vo svojom dome skupinu amerických turistov, ktorí si v sprievode sprievodkyne cestovnej kancelárie z Belehradu prišli prezrieť tvorbu a dom vtedy už svetoznámej umelkyne. Ohlásenie, že som prišiel zo Slovenska sa stalo pre ňu prvoradé a turistov ponechala na výklad sprievodkyne, ktorá jej obydlie a obrazy už dôverne poznala. Mňa zaujímali hlavne roľnícke motívy. Už v prvom roku tvorby maľovala ženy pri roľníckych prácach, najmä pri trepaní konope. Nasledujú obrázky z polí, ktoré prezrádzajú ako sa v minulosti sialo, žalo, oralo, chodilo do kostola a na svadby. Takisto zvečnila ako sa tkalo, páralo perie, máčalo konope a po ťažkej práci i veselilo. Maľovala chov hydiny, dojenie kráv, okopávanie kukurice... V bohatej tvorbe tejto maliarky nájdeme mnoho obrázkov zo žatvy, ako radostného pocitu ukončenia letných prác a bohatej úrody, ktorá v živote roľníka mala vždy životný význam. Osobité dedinské čaro vyžarujú jej obrázky zo zimnej Kovačice. Ako som už uviedol na začiatku, predsa najobľúbenejšou a základnou témou jej celoživotnej tvorby bol svet detí. V cykle „Deti, moja radosť“ sa odráža plno nežnosti a šarmu, keď maľovala svet svojich obľúbencov. Tvorbou im otvárala svoje srdce a hlboko vnímala ich anjelskú dušu, hrala sa s nimi i smiala, dávala im svoju materinskú lásku. Ňou namaľovaný obraz bol potom vlastne naivným rozhovorom medzi maliarkou a deťmi a tie sú verne bohato zhromaždené na všetkých jej maľbách. Láska Zuzany Chalupovej k deťom je na obrazoch ohromná a jej materinský cit neopísateľný. Maľbou vyjadrila, že všetky deti sveta sú jej rovnako milé a drahé. Akoby ich chcela všetky silne objať, aby im ukázala ako ich ľúbi a po nich túži. Aj preto na jej maľbách vidieť ako ich starostlivo umýva, češe a oblieka do slávnostného kroja. Takmer všade musí byť zastúpené jej vysnené dievčatko v „beľavkavých“ šatách, ktoré jej život nedoprial. Dá sa povedať, že tieto jej obrazy sú jej deťmi. Rozjarené deti a ľudia na jej plátnach výnimočne dobre zapadajú do prostredia, kde tiež dominujú barokové priečelia domov, často aj s menom ich majiteľa, ako napríklad „Sokol Ďuro“, „Koreň Martin“.

Zuzana Chalupová, rodená Koreňová bola od detstva veriacou kresťankou – evanjeličkou, čo sa tiež na jej obrazoch výrazne prejavuje rôznymi žánrovými scénami. Pri maľovaní Kovačice takmer nikdy nevynechala kostol, ako symbol viery tunajších Slovákov. Bola maliarkou množstva zrozumiteľných tém, ktoré upokojujú dušu človeka a obohacujú ho o rôzne príbehy, ktoré maliarka vie nielen dokonale vyrozprávať, ale aj znázorniť. V roku 1985 vytvorila cyklus kresieb s cigánskou tematikou. Ilustrovala knihu „Zlatá kniha kočovných Cigánov“. Z. Chalupová bola nielen nadaná maliarka svetového mena, ktorá by sa bola uspokojila s pochvalami milovníkov insitného umenia, či s výnosným predajom svojich obrazov, ale bola zároveň štedrou humánnou osobnosťou.

Pravidelne venovala svoje obrazy svetovej organizácii UNICEF, a z nich sa potom vydávali vianočné pohľadnice, plagáty, svetové kalendáre. Za života pravidelne podporovala slovenskú evanjelickú cirkev a slovenské noviny v bývalej Juhoslávii. Mnoho obrazov venovala aj Matici slovenskej v Martine.

Zuzana Chalupová vyrástla zo slovenských dolnozemských koreňov, čo sa výrazne prejavovalo v jej tvorbe. Život na dolnozemskej rovine medzi svojimi, so všetkou skromnosťou, jej i napriek tomu ponúkol slávu. Od prvej samostatnej výstavy roku 1968 v Dubrovníku vystrelila ako raketa do sveta. Vystavovala vo svetových metropolách a zovšadiaľ si priniesla nové inšpirácie. Namaľovala viac ako 3000 obrazov. Pre jej štedrosť, humánnosť a zobrazovanie jemnučkej a čistej detskej duše, úsmevného a naivného detského života, ju vo svete volali Mama Zuzana, ktorej deti na obrázkoch zostali do konca života jej radosťou. Maliarka Zuzana Chalupová, jedna z najvýznamnejších protagonistov kovačickej insity, zomrela 1. augusta 2001 v Belehrade. Jej obrazy sa doteraz nachádzajú v rôznych múzeách, galériách, ako aj v súkromných zbierkach po celom svete.

Ján Jančovic

Foto: archív autora, internet