Na pozvanie českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga sa 4. novembra stretli v Prahe ministri zahraničných vecí Maďarska, Poľska a Slovenska János Martonyi, Radoslaw Sikorski a Mikuláš Dzurinda.

Na rokovaní sa zúčastnili aj ich rezortní partneri zo západného Balkánu a ako hostia šéf slovinskej diplomacie Samuel Žbogar, komisár pre rozširovanie a susedskú politiku Európskej únie Štefan Füle a generálny riaditeľ Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu Miroslav Lajčák.

Účastníci stretnutia si vymenili názory na súčasnú situáciu v Európskej únii a na západnom Balkáne, prediskutovali politiku rozširovania Európskej únie a dohodli sa na spoločnom postupe v oblasti rozširovania pred decembrovou Radou a Európskou radou. Lídri rezortov zahraničných vecí V 4 povzbudili západobalkánskych partnerov v reformnom a prístupovom procese, prerokovali nové možností spolupráce a regionálnej kooperácie na západnom Balkáne, zhodnotili aktuálnu situáciu v regióne a vymenili si názory na postup európskej integrácie.

"Zhodnotili sme pokrok Čiernej Hory a Srbska. Diskutovali sme aj o krokoch, ktoré mienime podniknúť individuálne či v rámci vyšehradskej spolupráce, aby napredovali i ostatné krajiny - Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Albánsko," konštatoval Dzurinda. "Samozrejme, máme záujem aj o pozitívny vývoj reforiem a spoločensko-politického života v Kosove a aby napredoval dialóg medzi Srbskom a Prištinou smerom k udržateľnému riešeniu," uviedol pre TASR minister zahraničných vecí M. Dzurinda.

Hoci hlavnou témou rokovania bolo rozširovanie EÚ a napĺňanie prístupových kritérií, šéfovia diplomacií hovorili aj o dlhovej kríze v eurozóne a s tým súvisiacou "únavou z rozširovania únie". "Úlohou krajín ako Slovensko, Poľsko, Maďarsko, ČR a Slovinsko je v tomto období nepripustiť, aby proces rozširovania stratil kredibilitu. Aby krajiny bývalej Juhoslávie, ktoré prechádzajú ťažkými reformami, neupadli do stagnácie a politickej depresie, že nenachádzajú odozvu v EÚ," konštatoval pre TASR Dzurinda.