Vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom dostali novú kvalitu, vyhlásil 13. marca minister zahraničných vecí János Martonyi, ktorý absolvoval v Bratislave oficiálnu návštevu.

Na spoločnom rokovaní sa J. Martonyi stretol so slovenským ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom. Ministri v rámci programu odovzdali Cenu za dobré susedstvo a porozumenie prekladateľke Renáte Deákovej a titulárnemu univerzitnému profesorovi, literárnemu historikovi Istvánovi Käferovi. Cena sa každoročne udeľuje za významný prínos v maďarsko-slovenských vzťahoch.

I. Käfer viac ako 50 rokov sa pohybuje v okruhu maďarsko-slovenských a slovakistických vzťahov. Narodil sa 3. júna 1935 v Budapešti. Jeho starý otec z otcovej strany sa na sklonku 19. storočia presťahoval z oblasti Álp, z územia súčasného Rakúska, do Budapešti. Starý otec z matkinej strany pochádzal z Trenčína. Z toho pramení, že I. Käfer je telom i dušou Stredoeurópanom, jeho život sa viaže k stredu Európy priestorovo i časovo. Svoju mladosť prežíval v hektickom období. Po maturite sa hlásil na univerzitu, chcel študovať maďarčinu a latinčinu, ale nebolo mu to umožnené. Životná dráha Istvána Käfera sa začala štúdiom slovenského jazyka a literatúry na budapeštianskej univerzite L. Eötvösa a vyvrcholila založením Katedry slovenského jazyka a literatúry a Ústavu slavistiky na obnovenej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity P. Pázmaňa v Pilíšskej Čabe (1992), ktorá bola najvýznamnejším a najproduktívnejším pracoviskom v Maďarsku. Z nej vychádzali budúci nositelia a skúmatelia maďarsko-slovenských vzťahov. Do tejto práce sa vložil s nevšedným entuziazmom a napokon postupne sformoval nielen jednu, ale až tri katedry - katedru slovakistiky, bohemistiky a napokon aj polonistiky. Pod jeho vedením najprv vznikli samostatné katedry, ktoré potom stmelil do Ústavu slavistiky a strednej Európy. Rozvinula sa vedecko-výskumná činnosť, výsledkom ktorej sú zborníky, pozostávajúce z materiálov vedeckých konferencií. Ústav venoval najväčšiu pozornosť Alexandrovi Rudnayovi, ale usporiadal konferencie aj o živote a diele Pavla Straussa, či o literatúre a masmédiách. Roky 1992-2005 sú v živote Istvána Käfera neobyčajne plodné a úspešné. Ako vedúci Ústavu slavistiky a strednej Európy i katedry slovakistiky dokázal vybudovať a udržať pracovisko na takej úrovni, že to nemá obdobu nielen v Maďarsku, ale ani v strednej Európe. Počas trinásťročného pôsobenia vo funkcii vedúceho pracoviska vydal niekoľko publikácií a kníh, ktoré obohatili slovakistiku. Čo napísal a vydal pretrváva v mysliach študentov a jeho spolupracovníkov.

Treba oceniť aktivitu I. Käfera pri rozvoji súčasných maďarsko-slovenských cirkevných vzťahov, ktoré neúnavne podnecuje. Záslužná je jeho práca v slovenskej akreditačnej komisii, ktorú v posledných rokoch vykonáva ako expert menovaný zo zahraničia.

(aszm)