Slovenská samospráva Komárňansko-ostrihomskej župy zvolala stretnutie pedagógov na tému Aktuálne problémy školstva v župe v polovici apríla do Slovenského domu v Tatabányi-Bánhide.

Hostí privítala vedúca regionálneho strediska Ruženka Izingová Pružinová, ktorá porozprávala nielen o slovenských pamätihodnostiach, ale aj o krásnom kostole, ktorý je blízko slovenského domu.

Stretnutie otvorila predsedníčka župnej slovenskej samosprávy Alžbeta Szabová, ktorá poznamenala, že školstvo a otázky školstva sú zásadnými otázkami, ktorými by sa mal zaoberať každý. Na podujatí sa zúčastnila aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková, ktorá pripomenula, že jednou z prvoradých úloh novovytvoreného zboru je priamo na mieste spoznať potreby a každodenné problémy. „Rozhodli sme sa, že pôjdeme do všetkých žúp a zúčastníme sa na stretnutiach, aby sme sa dozvedeli, čo ich tlačí a budeme sa informovať o tom, aké sú možnosti pre žiakov a učiteľov,“ poznamenala A. Hollerová Račková. Zároveň pripomenula, že si uvedomujú dôležitosť škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Touto problematikou sa zaoberá aj podvýbor parlamentného výboru pre národnosti a tieto školy sa budú brať do úvahy pri novele zákona o verejnom školstve.

Moderátorkou stretnutia bola členka župnej slovenskej samosprávy Veronika Árendášová, ktorá odovzdala slovo školskej referentke CSSM Erike Lazarovej. Po informáciách o Programe pre nadaných, na ktorom sa v tomto roku zúčastní už 33 žiakov, hovorila aj o aktivitách podporených Ministerstvom školstva SR. V súvislosti s Programom pre nadaných odznelo, že by bolo želateľné, aby sa na ňom zúčastnili žiaci základných škôl zo všetkých regiónov, ktorí by potom mohli pokračovať vo svojom štúdiu na dvoch slovenských gymnáziách: v Budapešti a v Békešskej Čabe. E. Lazarová informovala aj o nových učebných pomôckach, ktoré sú vo fáze prijatia ministerstvom.

Po základných informáciách sa predstavili jednotlivé školy. Spomedzi 11 slovenských obcí v župe sa slovenčina vyučuje v siedmich, ale napríklad v Moďoróši sú v škole iba žiaci nižších ročníkov – žiaci vyšších ročníkov navštevujú základnú školu v susednom Táte, kde sa tiež môžu venovať slovenčine. Na stretnutí sa zúčastnili učitelia a vedúci z Tatabánye, Tardošu, Sílešu, Kestúcu, Čívu a Šárišápu.

Všetci sa zhodli v tom, že podľa rodičov žiakov je 5+1 hodín slovenčiny pre deti veľa, ale pre väčšinu bolo novinkou, že nemusia rodičia každý rok podpísať vyhlásenie o tom, že žiadajú, aby sa ich dieťa zúčastňovalo na národnostnom vyučovacom procese, ak sa to uvádza v pedagogickom programe inštitúcie.

Azda najväčšie prekvapenie prišlo zo Šárišápu, kde v októbrových voľbách založili nemeckú samosprávu, ktorej členovia žiadajú výučbu nemčiny v obci, ktorá nemá nemecké korene. Ako povedala predsedníčka slovenskej samosprávy a učiteľka slovenčiny Katarína Huberová Kisgyőriová, zatiaľ je žiadosť novovzniknutého zboru na školskom úrade, ale vzhľadom na to, že je práve čas zápisov, rodičia môžu žiadať, aby sa ich dieťa učilo po nemecky, čomu škola v nasledujúcom školskom roku bude musieť vyhovieť. (K tejto téme sa vrátime v jednom z ďalších čísel nášho týždenníka.) Dôležitým problémom je absencia výučby slovenských učiteľov na vysokých školách a ako odznelo na stretnutí, mnohé učiteľky materských škôl so slovenským zameraním sú vekovo pred dôchodkom a nevidia svojich následníkov, čo nakoniec môže viesť k zániku výučby slovenského jazyka v materských školách. Tiež je málo absolventov pedagogického smeru aj pre základné školy. Sľubné môže byť obnovené štúdium pre učiteľky materských škôl v slovenčine v Ostrihome, ale žiaľ, iba na dennom spoplatnenom štúdiu, čo nevyhovuje každej inštitúcii.

(ef)

Foto: autorka