Parlamentný výbor pre národnosti vedený slovenským hovorcom Jánom Fuzikom zasadal začiatkom decembra.

Na programe rokovania boli, okrem iného, správa zástupkyne ombudsmana zodpovednej za ochranu národnostných práv Erzsébet Szalayovej Sándorovej o anomáliách počas spoločných úradných kontrol v Miškovci, prijatie odporúčania vo veci preradenia pracovníkov úradov celoštátnych národnostných samospráv do verejnej sféry a informácie predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej o aktivitách a plánoch najvyššieho voleného zboru Slovákov v Maďarsku.

V Miškovci v priebehu roka 2014 a začiatkom roka 2015 viackrát vyšli do niektorých, zväčša Rómami obývaných častí mesta, spoločne všetci dodávatelia plynu, elektriny, resp. vody, aby preskúmali neplatičov. Vzhľadom na to, že títo obyvatelia sú v zlej sociálnej situácii, často aj bez vzdelania, podpisovali retorzie úradov, vďaka čomu ich vysťahovali z týchto častí mesta. Správa zástupkyne ombudsmana je spoločnou správou viacerých organizácií na ochranu ľudských práv. Napríklad zistili, že napriek tomu, že zo začiatku úrady popierali spoločnú akciu, napokon sa zistilo, že ju organizovali z mestského úradu.

Ako je známe, nie je jasný právny predpis v otázke zaradenia pracovníkov celoštátnych národnostných samospráv. Totiž ak sa na celoštátne národnostné samosprávy vzťahuje princíp ostatných samospráv, ich pracovníci by mali byť zaradení v systéme verejných zamestnancov. To by však znamenalo, že pracovníci musia byť zaradení do platových kategórii, musia absolvovať potrebné skúšky na výkon práce v tejto oblasti. Väčšina celoštátnych národnostných samospráv nie je pripravená – ani finančne – na takéto zmeny. Ako uviedli hovorcovia, výbor plánoval zaoberať sa touto problematikou pri rozprave o modifikácii národnostného zákona, k čomu nedošlo na tomto zasadaní parlamentu. Preto odporučili celoštátnym národnostným samosprávam, aby sa obrátili listom na kompetentné ministerstvá.

O svojich cieľoch a aktivitách referovali pred parlamentným výborom všetci predsedovia celoštátnych národnostných samospráv. V rámci nadviazania užšej spolupráce je to tak, a uznala to aj predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková, že so slovenským hovorcom majú úzke kontakty (nie je to tak v prípade všetkých národností). Vo svojom príhovore predsedníčka CSSM prízvukovala potrebu reformy národnostného školstva v záujme jeho revitalizácie a prispôsobenia podmienkam súčasnej doby, informovala o práci, ktorá prebieha v inštitúciách nášho najvyššieho voleného zboru a poznamenala, že okrem školstva chcú klásť väčšie nároky na vytvorenie Domu Slovákov v Maďarsku, kde by mohli mať stále miesto Knižnica a dokumentačné centrum Slovákov v Maďarsku a Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku, ako aj Slovenské divadlo Vertigo.

Predseda parlamentného výboru J. Fuzik pripomenul tiež svoj prejav z predchádzajúceho dňa, keď sa parlament venoval téme maďarských občanov odvlečených po druhej svetovej vojne na nútené práce do Sovietskeho zväzu (maďarčina používa výraz „maľenkyj robot“), kam sa takto dostali ľudia aj z jeho rodnej dediny Kestúc.

(ef)

Foto: autorka