Pozsony (Bratislava) ● Zemepisné názvy v učebniciach

Zaužívané zemepisné označenia sa budú v učebniciach menšín uvádzať najskôr v ich jazyku a potom v slovenčine. Návrh 3. decembra presadili v slovenskom parlamente poslanci Smeru-SD spolu s opozíciou v rámci novely školského zákona.

Strana maďarskej koalícia (SMK) sa pôvodne pokúsila presadiť, aby sa geografické názvy uvádzali len v jazyku národnostnej menšiny. To však bolo pre vládnu koalíciu neprijateľné, preto predseda NR SR Pavol Paška predložil pozmeňujúci návrh, ktorý napokon prešiel. Kartografické diela sa však budú uvádzať len v štátnom slovenskom jazyku. A napokon, na konci učebnice bude súhrnný slovník názvov v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku. Obaja menší koaliční partneri s novelou nesúhlasili. ĽS-HZDS hlasovala proti, dvaja jej poslanci sa držali. Poslanecký klub SNS sa na hlasovaní na znak nesúhlasu vôbec nezúčastnil. Národniari sa chcú obrátiť aj na prezidenta, aby zákon nepodpísal. Predseda SNS Ján Slota dokonca nevylúčil ani podanie na Ústavný súd SR. SMK pripúšťa, že pri zákone nedosiahla maximum, viac sa však dosiahnuť nedalo. „Nemali sme inú možnosť, nemohli sme nehlasovať za tento návrh,” povedal József Berényi z SMK. Zachránili maďarské názvy na prvom mieste a to podľa neho nemožno hodnotiť inak, len ako dobrý výsledok. V rozprave vystúpilo 15 poslancov. Zazneli mnohé prejavy, ktoré plamenne rozoberali slovensko-maďarské vzťahy a mnohí poslanci zašli aj do ďalekej minulosti. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar, ktorého strana je absolútne proti zemepisným označeniam v jazykoch menšín, v prejave sa vrátil až do 19. storočia. Spýtal sa, či sa majú používať názvy z obdobia maďarizácie, keď boli slovenské názvy zakázané. „Táto bolesť doteraz zostala v povedomí,” poznamenal.

(s-l)