„... celé Slovensko sa vošlo na jednu plť...“

Provokatívny titul patrí knihe mladého maďarského historika Józsefa Demmela „Egész Szlovákia elfért egy tutajon...“, ktorá uzrela svetlo sveta

v týchto dňoch vo vydavateľstve Kalligram a - ako sa dozvedáme z podtitulu - obsahuje štúdie o dejinách Slovákov v Uhorsku v 19. storočí.

Ako uviedol autor na prezentácii publikácie v budapeštianskom Slovenskom inštitúte, neprepožičal si ho od maďarských nacionalistov, ale od popredného predstaviteľa slovenského národného hnutia Jána Francisciho. Výrok sa vzťahuje na stretnutie predstaviteľov katolíckeho a evanjelického krídla slovenského národného hnutia v Čachticiach na fare v roku 1847, na ktoré prišli predstavitelia evanjelickej inteligencie z Liptova na plti po Váhu. Podobizeň Jána Francisciho si vybral autor aj na titulnú stranu knihy, ktorá ho znázorňuje v civilnom oblečení, pričom je v pozadí viditeľný jeho portrét vo vojenskej uniforme, ktorý je na prebale diela slovenského historika Dušana Kováča Dejiny Slovenska. Ako povedal predstaviteľ mladej generácie maďarských historikov, aj týmto symbolickým výberom chcel zdôrazniť potrebu dialógu medzi maďarskou a slovenskou historiografiou o našich spoločných dejinách.

Náhoda chcela, aby sa prezentácia knihy uskutočnila v čase, keď v Győri prebiehalo zasadnutie slovensko-maďarskej zmiešanej komisie historikov. Zasadnutia sa zúčastnili aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš a riaditeľ Slovenského inštitútu Milan Kurucz, preto úloha hostiteľa podujatia pripadla vedúcemu konzulárneho oddelenia zastupiteľského úradu Ladislavovi Tischlerovi, ktorý vyslovil nádej, že aj nová publikácia prispeje k spoločnému spracúvaniu našich dejín. Historik László Csorba, ktorý mal za úlohu predstaviť publikáciu, označil knihu za cennú aj z troch aspektov. Vyzdvihol, že sprostredkúva maďarskému čitateľovi základné poznatky o istej časti spoločných dejín, čo je dôležité aj preto, lebo je málo takýchto publikácií. Za ďalší prínos zborníka štúdií označil, že podáva pohľad na obdobie vytvárania novodobých národov, na vznik národného hnutia Slovákov, pričom tento nie je zaťažený „národným pohľadom“. Predstavuje vývin slovenského národného povedomia, vytvárania novej skupinovej identity v období, keď ešte nie je nevyhnutná sebadefinícia voči iným, tá sa vytvára iba neskôr. Za tretiu zásluhu knihy L. Csorba pokladá množstvo faktov, ktoré privedú maďarských čitateľov k tomu, aby sa na niektoré veci pozerali inak.

Moderátor podujatia, prekladateľ a znalec maďarsko-slovenských vzťahov Karol Wlachovský vyzdvihol nové metodické prístupy autora k nastoleným problémom. Večer venovaný spoločným dejinám Slovákov a Maďarov, ktorého sa v peknom počte zúčastnili aj vysokoškolskí poslucháči, pedagógovia a historici, pokračoval neviazaným dialógom.

Alžbeta Račková