Slováci zo všetkých kútov Maďarska sa schádzali pred Veľvyslanectvom SR

v Budapešti. Prichádzali s kvetmi a darčekmi, aby sa rozlúčili s veľvyslancom Jurajom Migašom, ktorý počas svojho pôsobenia v MR často vytváral príležitosti na stretávanie sa príslušníkov našej národnosti na slovenskej pôde.

5. júna v záhrade veľvyslanectva privítal hostí Juraj Migaš. Poprosil prítomných o minútu ticha na počesť pracovníka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Jána Gomboša, ktorého pochovávali v ten istý deň v Békešskej Čabe. Ako povedal, medzi Slovákmi z Maďarska sa cítil vždy dobre. Na rozlúčku im zaželal, aby medzi nimi vládlo dobro, teplo a láska, čo môže človek dosiahnuť vtedy, ak sa riadi príslovím „Nikdy nerob druhému to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“ Keď toto bude platiť medzi ľuďmi, vtedy bude najväčšie porozumenie - povedal pán veľvyslanec a zároveň vyzval prítomných, aby nikdy nikomu nič nevnucovali. Ak sa človek cíti šťastný v tej alebo onej podobe, je to jeho rozhodnutie, nenúťte ho, aby sa stal niečím, čím nechce byť. V mene Celoštátnej slovenskej samosprávy sa s J. Migašom rozlúčil predseda Ján Fuzik. Ako povedal, pán veľvyslanec prišiel do Maďarska v období, ktoré nebolo ľahké ani z hľadiska medzištátnych vzťahov, ani vnútorných pomerov tunajšej slovenskej komunity. Vyjadril mu vďaku za to, že ho príslušníci našej národnosti mohli pokladať za svojho priateľa a že vždy prejavoval úprimný záujem a snahu o ich pochopenie.

V mene Zväzu Slovákov v Maďarsku sa za spoluprácu a priateľstvo poďakovala predsedníčka Ruženka Egyedová Baráneková, ktorá J. Migašovi na pamiatku odovzdala kvitnúcu lipku, ktorá mu má pripomínať tunajších priateľov. Okrem slov vďaky patril tento deň aj slovenským ľudovým piesňam, ktoré pán veľvyslanec miluje. Zaspievali mu čerství víťazi Slovenských spievaniek Vierka Komjáthiová a Martin Hubaček, Spevácky zbor z Mlynkov a Tibor Mótyán zo Sarvaša. Nakoniec, ako to prízvukoval aj jeden z rečníkov, podujatie nebolo o rozlúčke, ale o spomínaní na spoločne strávené pekné chvíle...

JURAJ MIGAŠ V REDAKCII ĽUDOVÝCH NOVÍN

Niekoľko dní pred ukončením svojej diplomatickej služby v Budapešti zavítal do nových priestorov redakcie Ľudových novín veľvyslanec SR Juraj Migaš.

Pracovníci našej redakcie sa s vedúcim slovenskej misie v hlavnom meste Maďarska stretávali nielen na slovenských podujatiach vo všetkých kútoch MR, ale aj na každoročných priateľských posedeniach v redakcii. J. Migaš sa vždy úprimne zaujímal o podmienky vydávania našich novín a ochotne pomáhal pri lobovaní za ich zlepšenie a získavanie finančnej pomoci zo Slovenska. Terajšia návšteva bola mimoriadna najmä preto, lebo k nej došlo krátko po presťahovaní redakcie do nových priestorov a tesne pred odchodom pána veľvyslanca z Budapešti. Rozhovor sa možno aj preto týkal bilancovania skúseností, ktoré nadobudol počas svojho pôsobenia v Maďarsku. Od začiatku totiž presadzoval osobné stretávania sa a zoznamovania sa mladých ľudí, historikov, podnikateľov, pravidelné kontakty čo najväčšieho počtu občanov MR a SR. Myslí si totiž, že iba osobné kontakty môžu viesť k zmierneniu existujúcej nedôvery. Práve preto jedno z prvých podujatí, ktorého sa zúčastnil po svojom príchode do Budapešti, bolo stretnutie s vysokoškolákmi v Slovenskom inštitúte, o ktoré prejavili študenti veľký záujem. Na otázku, či v zrkadle vývoja maďarsko-slovenských vzťahov pokladá svoju iniciatívu za úspešnú, odpovedal, že stretnutia mladých slovenských a maďarských historikov, ktoré inicioval, majú pokračovanie, ba dokonca sa zrodila aj spoločná publikácia. Tiež ako úspešné označil prednášky na pôde Univerzity Corvinus v Budapešti a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ako povedal J. Migaš, jeho snahou bolo „odetnicizovať“ nadhodené otázky, teda dosiahnuť, aby sa jednotlivé témy neposudzovali podľa toho, kto je akej národnosti. Pán veľvyslanec sa na záver svojej návštevy poďakoval členom redakčného kolektívu za spoluprácu a pozval ich na rozlúčkovú recepciu na veľvyslanectve.

Alžbeta Račková