L. Sólyom zdôraznil, že Deň sv. Štefana je slávnostným dňom všetkých Maďarov v Karpatskej kotline a na celom svete. Poznamenal, že hranice maďarského štátu a maďarského národa neboli nikdy totožné. Súčasťou maďarského štátu boli od začiatku aj iné národy a sú aj v súčasnosti, časť maďarstva často jej väčšia časť žila mimo hraníc štátu. „Kiež by počuli a prisvojili si susedné mladé národné štáty upozornenia sv. Štefana týkajúce sa viacjazyčnej multikultúrnej krajiny,” povedal prezident, podľa ktorého kým sa tak nestane, bude treba využiť všetky prostriedky ochrany menšín v rámci dvojstranných vzťahov a medzinárodného práva „v našom záujme a v záujme príslušníkov nášho národa”.

Sólyom vyzdvihol nutnosť ochrany maďarskej menšiny v okolitých krajinách vrátane Slovenska. Súčasne vyjadril radosť z toho, že v Maďarsku „zostalo niečo charakteristické z predvojnových švábskych, či slovenských regiónov”. „Musíme si ich ctiť a všetkými prostriedkami ich posilniť,” zdôraznil. Maďarsko má podľa jeho vyjadrenia všetky dôvody na presadzovanie otázky menšín v rámci Európskej únie, k čomu bude potrebné využiť blížiace sa predsedníctvo Maďarska v únii. Maďarský prezident vyzval na zmenu pohľadu. V súčasnosti podľa jeho slov žije maďarská menšina v ôsmich štátoch. V tejto súvislosti „nemožno ďalej pokračovať v neustálom spomínaní Trianonu, namiesto toho je potrebné vyvodiť ponaučenia a poznajúc súčasný stav obrátiť pohľad do budúcnosti”. Poznamenal, že je potrebné tiež obrátiť sa na susedné národy v ich jazyku, s úctou a s empatiou, aby sa dosiahlo, že maďarskú menšinu na svojom území budú vnímať ako obohatenie a nie ako hrozbu.