Slovenská základná škola a gymnázium v Békešskej Čabe má dlhodobé družobné styky so Základnou školou Andreja Kmeťa v Leviciach.

Táto spolupráca pozitívne vplýva na medziľudské vzťahy medzi žiakmi aj medzi pedagógmi. Škola dostala pozvanie na priateľskú návštevu spojenú s aktivitami, súvisiacimi s Dňom Zeme. V Základnej škole Andreja Kmeťa si každý rok pripomínajú Deň Zeme rôznymi celoškolskými aktivitami. Tohoročné boli výnimočné, konali sa totiž za účasti zástupcov krajín Visegrádskej štvorky. Maďarsko zastupovala delegácia z Békešskej Čaby, ktorá pozostávala zo šiestich žiakov, riaditeľky školy Edity Pečeňovej a jej zástupkyne Márie Mayerovej. Česko reprezentovala zástupkyňa riaditeľa Základnej školy v Boskoviciach Dagmar Oujezská, z Poľska pricestoval Artur Sobczyk, ktorý študuje na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre a za Slovensko bol prítomný primátor Levíc Štefan Mišák. Účastníci spoločne zasadili „Visegrádsky strom“. Do podpníka tohto unikátneho stromu sú naočkované štyri druhy ovocia, ktoré symbolizujú štyri krajiny V 4: nektarinka (H), broskyňa (PL), marhuľa (CZ) a slivka (SR).

Aktivity Dňa Zeme pokračovali v škole vedomostnými súťažami, zašívaním ozónovej diery, žiaci si vyrábali vlastný papier, obnovovali školský chodník, učili sa poznávať chránené zvieratá.

Deň Zeme očami študenta

Cool-túra

Celý môj príbeh sa začal tým, že som skoro dostal infarkt, keď ma zavolali do riaditeľne. Našťastie som zistil, že si ma pani riaditeľka zavolala len preto, aby sme sa spolu dohodli na podrobnostiach našej cesty. Informácie sme mali vytlačené aj na papieri, takže nám bolo všetko jasné. Ideme do Levíc, na tamojšej základnej škole organizujú Deň Zeme. Keď sme sa už na všetkom dohodli, deň pokračoval ako každý bežný deň.

Konečne prišla dlho očakávaná streda. Pred jedenástou sme nastúpili do mikrobusu, ktorý nás čakal pred školou. Počas celej cesty som počúval hudbu, až kým sme neprišli do Levíc. Mikrobus zastal priamo na parkovisku levickej školy, kde sme konečne vystúpili. Hneď nás privítala zástupkyňa riaditeľky a pozvala nás do riaditeľne. Tento krát som obavy nemal, vedel som, že som hosťom a keď nás oboznámili s dôležitými informáciami o našom programe, zistil som, že budem aj súťažiacim. Po skončení nám urobili malú exkurziu. Nakoniec nastala dlho očakávaná chvíľa: zobrali nás na miesto, kde nás už čakali rodiny, v ktorých sme strávili nasledujúce dni. Tam som sa stretol s chlapcom, s ktorým som prežíval zaujímavé chvíle. Po zoznámení sme sa vrátili späť k mikrobusu, zobrali sme si z neho naše veci a hneď sme sa pohli k „svojim“ rodinám. Trošku bližšie som sa zoznámil s hostiteľskou rodinou a ukázali mi izbu, kde som býval počas môjho pobytu.

Ešte v ten večer sme sa s Matúšom vybrali k jeho priateľke. Hneď po príchode sme zistili, že aj u nich býva jeden študent, ktorý prišiel v rámci rovnakého výmenného programu z Českej republiky. Trochu neskôr sme išli na vychádzku so psom a po vychádzke sme sa rozišli domov. My sme sa vrátili domov okolo pol desiatej. Matúšova mama nás čakala s večerou. Keď sme sa navečerali, boli sme takí unavení, že sme sa rýchlo pobrali na odpočinok. Zobudil som sa pred siedmou, ale som si všimol, že Matúš je už dávno hore. Rýchlo som sa obliekol a naraňajkoval a o pol ôsmej sme sa vybrali pešo do školy. O desať minút sme už boli v škole. Vstúpil som do triedy, privítali ma s nadšením.

Presne o ôsmej sa oficiálne otvorili oslavy Dňa Zeme a všetkých účastníkov poprosili, aby začali fúkať bublinky. Na túto výzvu sa do vzduchu vzniesli tisíce mydlových bublín. Potom sa dav ľudí rozišiel do tried. Každý sa snažil nájsť dobré miesto, aby dostal čo najviac bodov. Celkovo bolo 13 stanovísk a my sme začali s číslom 8. Dostali sme veľmi zaujímavú úlohu. Bol tam jeden obrovský a jeden menší had. Prirodzene, boli tam aj učitelia, ktorí dávali na nich pozor. Úloha bola nasledovná: hada bolo treba dať jednému zo žiakov a ten šťastný som bol ja. S roztrasenými kolenami som sa vybral doprostred miestnosti, kde mi na krk zavesili hada. Zľakol som sa, keď sa mi had zahľadel do očí. A dokonca tento okamih zvečnili aj na fotke. Nakoniec mi zobrali hada dole z krku. Dosiahli sme plný počet bodov. Na ostatných stanoviskách sme dostali nasledujúce úlohy: zašitie ozónovej diery, výroba recyklovaného papiera, vyplnenie dotazníka atď. Pri vyhlasovaní výsledkov bol každý v napätí a na tvári každého bolo vidieť, čo očakáva. Konečne to prišlo! VYHRALI SME! V ten večer sme už len odpočívali a pozreli sme si film.

Nasledujúci deň som sa zobudil smutný, pretože som si uvedomil, že je to môj posledný deň v tejto rodine. Zbalil som sa a autom sme odišli do školy. Keď sme prišli ku škole, bohužiaľ, museli sme sa rozlúčiť s Matúšom. V jednej veľkej miestnosti sa zhromaždili žiaci z Maďarska a ich sprievodcovia. Vypočuli sme si vrelé slová na rozlúčku a potom sme sa už museli vydať na cestu domov. Nastúpili sme do mikrobusu. Pohli sme sa a mávali sme tamojším žiakom a učiteľom. Počas cesty domov sme si navzájom rozprávali zážitky, ktoré sme zažili v rodinách, kde sme boli ubytovaní.

Natanael Bukran,

9. trieda slovenskej ZŠ v B. Čabe

http://www.pohronie.sk/sadili-strom-so-stvorakym-ovocim/2726