Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela poskytla možnosť pre Slovákov žijúcich v zahraničí zúčastniť sa na letnom tábore v Tatranských Matliaroch od 17. do 22. júla.

Z Maďarska odcestovalo do Tatier 49 detí (Budapešť, Slovenský Komlóš, Békéšska Čaba, Nové mesto pod Šiatrom, Sarvaš, Tardoš, Tatabáňa–Bánhida, Veľký Bánhedeš, Šarišáp, Mlynky, Annavölgy, Nová Huta, Répašská Huta, Čív, Alkár, Kétšoproň, Kestúc, Dunaeďház, Čúvár, Veňarec) a štyri učiteľky (Zlatica Lišková zo Sarvaša, Rozália Pásztorová Vargová z Dunaeďházu, Kornélia Ráczová a Eva Pásztorová z Budapešti).

Ubytovaní sme boli v hoteli Hutník, v ktorom sme počas celého týždňa mali k dispozícii bazén, telocvičňu, spoločenskú miestnosť a športoviská pri areáli. Programy, ktoré boli prispôsobované k počasiu, pre nás pripravili pedagógovia Božena Paugshová, Beáta Dobayová a Zuzana Gajdošová.

V nedeľu po príchode sme sa ubytovali a po večeri sme v spoločenskej miestnosti mali zoznamovací večierok. Každý sa niekoľkými vetami predstavil ako sa volá a z ktorého mesta a školy prišiel.

V pondelok sme sa vybrali pešo 2 kilometre do Tatranskej Lomnice, kde sme nasadli na električku do Starého Smokovca, tu sme prestúpili smerom na Štrbské Pleso. Po prezretí celého okolia sme s pešo vydali po červenej značke na Popradské Pleso. Po dvojhodinovej túre a odpočinku sme si išli pozrieť Symbolický cintorín a ponáhľali sme sa na električku aby sme stihli večeru. Po večeri nás čakal bazén, kde sme sa dobre vyšantili a svaly sa nám uvoľnili.

V utorok sme zase pešo, ale skratkou okolo hotela Grand dostali k múzeu Tatranského národného parku (TANAP) v Tatranskej Lomnici. Tu nás čakal pán inžinier Šťastný a pozreli sme si film o medveďoch a celý objekt múzea. Po obede sme si vypočuli prednášku člena Horskej služby Eda Černického, ktorý nám porozprával o záchranárskych akciách vo Vysokých Tatrách. Po večeri chlapci išli hrať futbal do telocvične a dievčatá plávali v bazéne.

V stredu ráno po raňajkách nás čakal autobus a vybrali sme sa do Belianskej jaskyne. Z účastníkov bolo len pár žiakov, ktorí už videli vápencovú jaskyňu. Táto sa nám všetkým veľmi páčila. Pršalo celý deň, po prehliadke jaskyne sme išli do Spišskej Soboty, kde sme si prezreli mestskú pamiatkovú rezerváciu. Renesančné domy s bohatou štukovou ornamentikou sa nám veľmi páčili. Najkrajší však bol Farský kostol svätého Juraja. Najmä hlavný oltár s Poslednou večerou z dielne Majstra Pavla z Levoče bol nádherný. Naša cesta pokračovala do Popradu, kde sme začali prehliadkou Popradského múzea. Na zariadenie spolkového múzea v Poprade dal podnet podnikateľ a starosta, člen Uhorského karpatského spolku Dávid Husz (1813 – 1889). Potom sme si prezreli pešiu zónu, zaujímavý bol kostol sv. Egídia a renesančná zvonica. Po celodennom výlete nasledovali súťaže družstiev v rôznych disciplínach. Každé družstvo muselo nakresliť a predstaviť sa (Horské kamzíky, Zlatý bažant, Kamzíky a Veveričky). Počas celého týždňa zbierali body na rôznych stanoviskách.

Vo štvrtok sme zišli do Tatranskej Lomnice a vyviezli sme sa električkou do Starého Smokovca. Odtiaľ sme sa pozemnou lanovkou dostali na Hrebienok. Vybrali sme s k dlhému vodopádu a k Studenovodským vodopádom. Keďže začalo pršať, svižnejším krokom sme sa vrátili späť na Hrebienok. V pršiplášťoch sme vystúpili z električky a pešo sme sa vrátili do hotela. Po obede sme si vyskúšali zumba tanec, ktorý sa každému z nás veľmi páčil. Naučili sme sa nové pohyby, ktoré sme doposiaľ nepoznali. Po večeri sme ešte dokončili športové disciplíny: horský golf, lukostreľba, streľba zo vzduchovky, frizbi, hod na cieľ, chodenie na dlhých lyžiach, hody na plechovky, no aj vo vedomostnom kvíze sa žiaci zdokonaľovali v slovenskom jazyku. Na záver ešte dospelí súťažili v bowlingu a žiaci vlastnoručne zhotovili plagáty a rozdelení na maďarských a slovenských fanúšikov povzbudzovali nás všetkých.

Celotýždenný pobyt na konci vyhodnotili Božena Paugshová a Zlatica Líšková, ktoré odovzdali každému darčeky a poďakovali sa každému za vzájomnú spoluprácu.

V piatok ráno sme sa rozlúčili a autobusom sme cestovali do Budapešti. Bol to veľmi osožný tábor, lebo nielen komunikácia v slovenskom jazyku bola plnohodnotná, ale aj žiaci, ktorí sa učia slovenský jazyk, mali možnosť spoznať sa medzi sebou a upevniť tak vzájomné styky. Veď výmena adries, telefónnych čísiel, e-mailov ešte aj cestou domov trvala. Ďakujeme každému, kto prispel k tomu, aby sa tento tábor uskutočnil!

Z. Lišková