Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM) usporiadala v sobotu 12. novembra v Békešskej Čabe futbalový turnaj o Dolnozemský pohár.

Desaťčlenné družstvá sa mohli telefonicky, alebo elektronickou poštou prihlásiť u Pavle Kunovaca, ktorý sa na turnaji podieľal nielen ako organizátor, ale aj ako futbalista - v zápase s Kondorošom vsietil pravdepodobne najrýchlejší gól histórie Dolnozemských pohárov. Hráči šiestich prihlásených mužstiev sa schádzali na internáte slovenského gymnázia už v predvečer podujatia, aby sa ubytovali, navečerali a zaplatili registračný poplatok vo výške 5 tisíc forintov. Keďže v tom istom internáte boli ubytované aj šarmantné účastníčky víkendovej konferencie slovakistov, večer bol na internáte čulý život. Chodbou sa ozývali tóny harmoniky, spev a hlasná vrava. Skvelá nálada spôsobila, že športovci i slovakisti sa ukladali k spánku v riadne pokročilom čase.

Azda len skvelej kondícii a elánu mladých športovcov možno pripísať fakt, že na druhý deň na ihrisku nebolo badať stopy po únave. Pred úvodným hvizdom rozhodcu v telocvični strednej odbornej školy, známej v meste ako „Vízmű” (Vodáreň), sa však najprv uskutočnilo slávnostné otvorenie turnaja. Prítomných s putovným pohárom v ruke srdečne privítal predseda OSMM Ondrej Kiszely a predseda Mládežníckeho výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Zoltán Szabó, ktorý zvýšil motiváciu hráčov informáciou, že paralelne s budúcoročnými Majstrovstvami Európy (ME) vo futbale budú v Nemecku prebiehať ME národností, na ktorých sa zúčastní aj slovenská národnostná reprezentácia z Maďarska. Jej členmi sa môžu stať aj tí futbalisti, ktorí sa na tomto turnaji ukážu v dobrom svetle. Viac ani nebolo treba povedať, tímy rozdelené do dvoch trojčlenných skupín sa vrhli do boja.

V zápasoch sa proti sebe postavili vždy dve päťčlenné mužstvá (vrátane brankárov) a hráči v poli sa počas dvoch pätnásťminútových polčasov pravidelne striedali so spoluhráčmi sediacimi na striedačke. Sálový futbal má oproti svojmu „veľkému bratovi“ tú výhodu, že vďaka menšiemu ihrisku je oveľa dynamickejší a padá v ňom neporovnateľne viac gólov. Hráči aj diváci si naozaj prišli na svoje, veď nechýbal náboj, oku lahodiace akcie, krásne finty, hra do tela, fauly, góly – slovom, nič, čo k tomuto športu patrí. Je samozrejmosťou, že víťazom sa stal každý účastník, veď príjemnú zábavu a športovanie nemožno vnímať ako prehru, turnaj však predsa len musel mať aj svojho oficiálneho víťaza. Tohto roku sa ním stali Šarkadkerestúrčania, ktorí vo finále zdolali Čabianskych Orlov. Z bronzových medailí sa mohli tešiť hráči miestneho slovenského gymnázia, za ktorými skončili v poradí Kétšoprončania, Kondorošania (posilnení sarvašskými legionármi) a družstvo Slovenského Komlóša. Bodkou za týmto skvelým dňom a zaslúženou odmenou za odvedené výkony bola večerná spoločná zábava trvajúca do neskorej noci.

Zlatko Papuček