V Modre pri Bratislave sa uskutočnil tábor pre slovenskú mládež žijúcu v zahraničí. Organizoval ho Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave.

Zúčastnili sa na ňom stredoškoláci z Rumunska, zo Srbska, z Ukrajiny, z Rakúska, a, samozrejme, z Maďarska. My sme boli deviati. Päť gymnazistov z Békešskej Čaby: Tímea Tünde Németová, Adrienn Csipaiová, Fanni Havasiová, Viktória Nagyová, Renáta Kiszelyová a štyria študenti budapeštianskeho slovenského gymnázia: Antonella Morongová, Elizabeth Kollárová, Bátor Horváth a Filip Ónodi.

V nedeľu 24. júna sme sa všetci stretli na parkovisku pri Východnej železničnej stanici v Budapešti. O 14.00 hod. prišiel pre nás mikrobus, ktorý zabezpečilo Ministerstvo ľudských zdrojov a odviezol nás do Modry - Harmónie. Cestou sme sa spriatelili s dievčatami z Békešskej Čaby. O pol šiestej sme prišli do Modry, kde nás veľmi milo privítali. Po vyplnení registračných formulárov sme dostali kľúče od izieb. Ubytovaní sme boli v dvojposteľových izbách s kúpeľňou a WC so spoločnou terasou pre všetky izby.

Nasledujúci deň sa začal sedemdňový tábor. Raňajky sme dostali už o siedmej hodine. Po raňajkách nás učiteľky srdečne privítali a rozdelili nás do skupín. Každý dostal čiapku. Prvá skupina sa nazývala „SOJKY” a mala biele šiltovky. Druhá skupina sa nazývala „SOKOLY” a dostala modré šiltovky. Veľmi rýchlo sme sa spriatelili s dievčatami z Rumunska, ktoré tiež rozprávali po slovensky. Čakal nás celodňový výlet do Bratislavy, kde sme navštívili budovu Národnej rady SR, išli sme na prehliadku hradu a okolia. Hoci celý deň pršalo, cítili sme sa veľmi dobre. Okolo druhej nás mikrobus odviezol do Atlantis centra, čo bolo zaujímavé. Mohli sme robiť všelijaké pokusy napr.: s mydlovými bublinkami, s optikou, s akustikou, stavanie mosta... O 18.00 hod. sme dostali večeru v Modre - Harmónii. Týmto sa skončil náš prvý deň, ktorý bol nielen veľmi zaujímavý, ale aj veselý.

Od utorka do štvrtku sme podnikli trojdňový výlet. Na tejto exkurzii sme navštívili rodný dom Milana Rastislava Štefánika v Košariskách a jeho mohylu na Bradle. Z mohyly bol prekrásny výhľad. Urobili sme tam aj veľa nádherných fotografií. Zo západného Slovenska sme sa vydali do Bojníc, kde sme navštívili najkrajší zámok na Slovensku. Ubytovanie sme mali v Mýte pod Ďumbierom, v penzióne Rojas. Pri penzióne bolo malé ihrisko, kde sme sa večer hrali ako malé deti. Neskôr sme sedeli pri táboráku a spievali pri gitare. Bolo to príjemné a cítili sme sa veľmi dobre. Najviac sa mi páčilo, keď sme pri Ružomberku išli lanovkou na vrch Malinô Brdo. Z lanovky sme mali krásny výhľad. Krásna bola aj vychádzka do Vlkolínca, obce, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Veľmi zábavné bolo, keď nás v Banskej Bystrici na ceste do Múzea Slovenského národného povstania zastavili študenti, aby sme objali fontánu na námestí. Táto streda bola totižto tzv. „Hug Day” (Deň objímania). Fotky sú uverejnené aj na študentskom spravodajskom portále www.student24.sk. Potom sme sa vybrali do obchodného centra Auropa, kde som kúpila mamičke k narodeninám náramok. Keď ho potom doma dostala, veľmi sa tešila. Cestou do Banskej Štiavnice sme navštívili drevený kostolík v Hronseku z 18. storočia. V Banskej Štiavnici sme mali prehliadku historického jadra so sprievodcom, ktorý nám rozprával veľa zaujímavých vecí o dejinách mesta, o baníkoch a ich živote a o ťažkej práci v baniach.

Po ukončení trojdňovej exkurzie sme sa vrátili do Modry. V predposledný deň, v piatok, sme zhrnuli svoje zážitky a za pomoci učiteliek sme sa učili a vyplnili pracovné listy. Po chutnom obede sme išli do Modry, kde sme navštívili Múzeum Ľudovita Štúra a pozerali sme si mesto. S dievčatami sme išli do obchodov, kde sme videli nádherné veci, najmä hrnčeky z modranskej keramiky. Po večeri sme mali športové aktivity: tenis, biliard, volejbal... Nezadržateľne sa blížil koniec tábora. Sobota bola náš posledný deň. Aby sme nemysleli toľko na „smutný” posledný deň, v sobotu sme ešte navštívili prekrásny hrad Červený kameň, ktorý mal naozaj časti z červeného kameňa. Počas prehliadky sme sa dozvedeli, že je to preto, lebo obsahuje železo. Hrad bol naozaj veľmi zaujímavý a tak sme aj zabudli, že je to náš posledný deň a pomaly sa musíme baliť. Popoludní sme ešte hrali volejbal a biliard. Potom sme sedeli na terase a rozprávali sme sa s novými priateľmi, spravili sme ešte posledné fotografie na pamiatku a vymenili sme si adresy, aby sme mohli byť aj naďalej v kontakte. V nedeľu po obede prišiel pre nás mikrobus, ktorý nás odviezol domov do Maďarska. Boli sme trošičku smutní, ale aj radi, že sa vrátime domov k našim rodinám, obohatení o nové vedomosti a krásne zážitky.

Elizabeth Kollárová