Už okolo sedemtisíc rokov je kukurica nerozlučnou „spoločníčkou“ ľudí žijúcich na americkom kontinente a bola hlavnou potravinou prakticky všetkých známych indiánskych kultúr.

Starí Mayovia dokonca verili, že prvý človek bol stvorený z kukuričných zŕn rozomletých na kašu. My vraj za kukuricu vďačíme Rómom, ktorí ju doviezli z tureckej a balkánskej oblasti okolo roku 1630, preto ju niekde nazývali turecká pšenica či turecké žito.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, obyčajná kukurica je nutrične veľmi bohatou potravinou a zdrojom dôležitých látok a energie pre ľudské telo a mozog.

V Slovenskej základnej škole v Sarvaši sa kukurica teší veľkej obľube, najmä keď slúži ako materiál na rozvoj tvorivosti, zručnosti a vedomostí detí. 17. októbra sa v našej škole konal tradičný kukuričný deň. V tento deň kukurica kraľovala skoro všade. Žiaci sa s ňou stretli nielen v triedach, ale aj na chodbe a v aule školy.

Pani učiteľky pripravili zaujímavé úlohy, kde si deti mohli vyskúšať svoje vedomosti o tejto rastline a tí zručnejší mohli popustiť uzdu fantázii a vyrobiť si z jednotlivých častí kukurice rôzne predmety.

Na prvom stanovišti, ktoré mala na starosti učiteľka Anika Podaniová vládol čulý stavebný ruch. Mladší žiaci stavali z kukuričných šúľkov vežu. Súťažili, kto postaví najvyššiu. V triede Anny Galátovej sa deti učili viazať ruže z jesenných listov. Podarilo sa im vytvoriť krásne a estetické kytice. Dekorácie z papiera na jesennú tému zhotovovali pod vedením Evy Sklenárovej a Kataríny Kondačovej. Pre malých bádateľov bol prínosom kvíz, ktorý pre nich pripravili pani učiteľky Diana Balášová a Margita Kmotriczová. Zhodnotili si v ňom svoje doterajšie poznatky, ale získali aj mnoho nových o žltom zlate, ako sa zvykne kukurica familiárne nazývať. K rozvoju poznatkov žiakov prispela aj Zuzana Rosíková, spolu so žiakmi lúštila krížovky zamerané hlavne na aktuálnu tému - kukuricu. O zábavu sa postarala Anna Podaniová, s ktorou si deti mohli zahrať stolovú hru mlyn.

Teta Ági (Ágnes Muchová), ako ju deti volajú, je veľmi kreatívna a na jej stanovišti dostala fantázia krídla. Deti si mohli zhotoviť originálne kukuričné klasy v kombinácii papiera a kukuričných zrniek. Tí, ktorí sa tejto techniky zľakli, mali k dispozícii náhradu za zrnká krepový papier. Mnohí si vyrobili aj dekoračný veniec na dvere z kukuričného šúpolia. Po škole sa vznášala vôňa čerstvých pukancov, ktoré zbožňuje snáď každé dieťa.

Kto vyhladol, zamieril do kuchyne k pani učiteľke Marte Dekrétovej, ktorá spolu s hosťujúcou učiteľkou Evou Labišákovou učili budúce gazdinky variť kukuričnú kašu. Chutila veľmi, všetky taniere ostali prázdne.

Bolo to jedno z nezabudnuteľných popoludní, keď sa zábava, nadobúdanie nových poznatkov a rozvoj tvorivosti niesli ruka v ruke a obohatili žiakov Slovenskej základnej školy v Sarvaši.

D. L.