Kde bolo, tam bolo v malom meste, ktoré sa ťahá popri rieke Kereš v Sarvaši, žilo dievčatko Esztika, pravým menom Esztera Benyová.

Bola usilovnou žiačkou v mestskej slovenskej základnej škole. Vo voľnom čase najradšej tancovala, recitovala a čítala básne i rozprávky.

Jedného dňa prišla teta Erika Sinková, Esztikina učiteľka maďarského jazyka s nápadom, aby sa Esztika zúčastnila na župnej súťaži v recitácii. Nech aj ona skúsi šťastie, ak by sa jej podarilo splniť túto úlohu.

Esztika požiadala o určitý čas, kým sa rozhodne. Ale o päť minút, po rozmýšľaní, sa postavila s vážnou tvárou pred tetu Eriku.

„Pripravím sa na túto súťaž!“ povedala rozhodne.

Od rána do večera sa učila rozprávku o kráľovi Matejovi. Veľa už o ňom čítala, počula, takže tohto spravodlivého panovníka poznala. Každý deň ukázala svojim spolužiakom a pani učiteľke, ako pokračuje v texte. Učiteľka ho s ňou znovu a znovu opakovala a zdokonaľovala jej prejav a výslovnosť. Ani nezbadala, ako rýchlo ubehol čas na prípravu a nadišiel deň súťaže. Jej „hrdinovia” sa stretli na hrade v meste Gyula, kde ich v rytierskej sále čakali hostitelia. Po privítaní všetkých prítomných prísna porota dala súťažiacim niekoľko dobrých rád. Pred začiatkom súťaže si každý účastník vytiahol číslo. Eszti bola v poradí piata, jej hlas znel čisto, pokojne a hlavne zrozumiteľne.

„Som Esztera Benyová zo Sarvaša, prišla som sem preto, aby som sama sebe dokázala, že necúvnem a skúšku vydržím!”

Členovia poroty sa pousmiali nad smelými slovami dievčaťa a v tichosti si vypočuli rozprávku až do konca. Eszti voľne predniesla text tak ako sa ho naučila. Potom si sadla na svoje miesto a zo srdca jej spadol ťažký kameň. Splnila to, prečo sem prišla. Porote sa jej prednes páčil a odmenila ju osobitnou cenou.

Eszti si predsavzala, že aj na budúci rok si zmeria svoje sily, ale vie, že dovtedy sa ešte musí veľa učiť a pracovať. Teta Erika bola hrdá na svoju žiačku a šťastne ju objala: „Vidíš Eszti, všetko je dobré, ak je aj koniec dobrý! Splnila si vytýčený cieľ, so spokojným svedomím môžeš ísť domov k svojim blízkym.“ Eszti sa veľmi tešila na návrat do Sarvaša, aby porozprávala svojim rodičom a priateľom o svojich zážitkoch.

Ak sa aj tebe páčil tento Esztikin príbeh, vymysli si sám svoju rozprávku.

Csilla D. Tomasovszká - zl