V priestoroch Základnej školy Františka Rákócziho II. v Dabaši - Šáre sa koncom decembra konalo v poradí už tretie Rozprávkové poludnie.

Škola sa na niekoľko hodín premenila na rozprávkovú ríšu, na chodbe sa potulovali škriatkovia, princezné, rytieri a iné postavy zo sveta fantázie. Deti nižšieho stupňa pod odborným dohľadom Pirošky Kurtovej a triednych učiteliek nachystali pre obecenstvo kytičku rozprávok o láske, o vzájomnej pomoci, o rešpektovaní druhého a v neposlednom rade o milosti.

Podujatie slávnostne otvorila poverená riaditeľka Základnej školy Františka Rákócziho II. v Dabaši - Šáre, Alžbeta Ordasiová Kovácsová, ktorá okrem iného zdôraznila, že vďaka dramatizáciám a hrám majú žiaci nižšieho stupňa príležitosť obľúbiť si slovenský jazyk a slovenskú kultúru. Na rozprávkovom poludní sa zúčastnila aj riaditeľka Osvetového centra Celoštátnej slovenskej samosprávy Katarína Királyová, ktorá vo svojom príhovore vyjadrila radosť z toho, že škola organizuje podujatia takéhoto typu a vyzvala rodičov, prarodičov, aby rozprávali svojim deťom, vnukom čo najviac slovenských rozprávok a vôbec, aby komunikovali medzi sebou po slovensky.

Po slávnostnom úvode sa dve žiačky vyššieho stupňa ujali slova. Moderátorky dvojjazyčne, v slovenčine a v maďarčine, oboznámili publikum so stručným obsahom rozprávok, aby im porozumeli aj škôlkari.

Najprv tí najmenší, prváci, vyšli na javisko s rozprávkou O kohútikovi a sliepočke. Hlavnou myšlienkou príbehu bola dôležitosť vzájomnej pomoci. Sliepočke zabehla trnka a vystrašený kohútik odbehol po vodu k studni, aby ju zachránil. Studňa však bola zamknutá. Aby získal kľúč, musel splniť niekoľko úloh: pre gazdu zohnať husie perie, pre hus trávu od kosca, pre kosca chlieb od pekára, pre pekára drevo od lesníka. Napokon ho lesník poľutoval a dal mu drevo. Kohútik získal všetky potrebné predmety a s pohárom vody zachránil sliepočku.

Druhá rozprávka od druhákov sa volala Čarovné slová. Matka medvedica poprosila svoje ratolesti, aby jej doniesli med od včielok, ale zdôraznila, že keď si pýtajú, treba pekne poprosiť a poďakovať. Medvieďatá samozrejme zabudli na tieto formulky a včielky ich popichali. Poučili sa z vlastných chýb, teda neslušnosť sa nevypláca.

Ďalšia rozprávka mala názov Ako je les zariadený. Haškov príbeh ožil v podaní tretiakov. Hlavnými hrdinami boli lesné zvieratá, ktoré si nectili svojich rodičov a ani prácu iných živočíchov: medvieďa okradlo včielky o med, sloníča pošliapalo zajačikove kapusty, krt so svojimi krtincami zničil kvety, ďateľ rozbil mačkino zrkadlo. Šteňatá uvažovali, že keby nemali rodičov, celučičké dni by sa mohli hrať. Múdre sovy im však vysvetlili, že bez rodinnej podpory by neprežili. Napokon si museli priznať, že výry majú pravdu.

Čerešničkou na torte bola posledná rozprávka v podaní štvrtého ročníka. Známa klasika s názvom Soľ nad zlato je nielen o skromnosti, o odpúšťaní, ale aj o láske. Starý kráľ zavolal svoje tri dcéry pred seba, aby ustanovil kráľovnú na základe lásky k nemu. Najstaršia svoje city prirovnala k zlatu, prostredná k drahokamom a najmladšia, Maruška, k soli. Nahnevaný kráľ ihneď vyhnal svoju najmladšiu dcéru zo svojho kráľovstva. Maruška blúdila v lese a stretla sa so škriatkom, ktorý jej pomohol. Medzitým kráľ ochorel a veľmi sa trápil kvôli svojmu nerozvážnemu skutku. S Maruškou zmizla aj všetka soľ z kráľovstva. Chorého kráľa raz navštívila stará žena s hŕstkou soli. Ten jej prezradil, ako sa trápi kvôli Maruške. Vysvitlo, že za starú ženu sa prezliekla kráľova najmladšia dcéra. Vladár si priznal svoju chybu a Maruška sa stala kráľovnou.

Vraví sa, že väčšina ľudí je materiálne založených, ale elixírom pre dušu je nehmotný, duchovný dar. Práve vianočné obdobie je symbolom takéhoto obdarúvania, keď sme milší a nápomocnejší. Dobré skutky by sa však nemali obmedzovať len na Vianoce, ale mali by ich ľudia vykonávať po celý rok.

Atila Rusnák