Halloween slávia aj v budapeštianskej slovenskej škole. Je to dobrá príležitosť zamaskovať sa, ale aj rozšíriť si vedomosti o kultúre iných národov. Možno práve to viedlo učiteľky nižšieho stupňa, aby zorganizovali 6. novembra pre deti nižších ročníkov po prvýkrát Halloween Party.

Atmosféru Halloweenu vytvorili ozdoby na stenách chodby, „lietajúci“ duchovia a potvory v rôznych podobách, ale nechýbali ani tekvicové lampáše, ktoré deti zhotovili doma so svojimi rodičmi. Rušno bolo v budove školy celý deň, ale vystupňovalo sa to odbitím druhej hodiny, keď sa začala zábava. Dovtedy sa všetci prezliekli do doma pripravených masiek. Chlapci boli duchovia, či mátohy a dievčatá bosorky. Strašidelní boli veru všetci.

Začiatkom poludnia učiteľka Veronika Szabová privítala žiakov a požiadala štvrtákov, aby predviedli nacvičený tanec s halloweenskou tematikou. Potom ich oboznámila s krátkou históriou tohto sviatku a pripravila aj prezentáciu. Žiaci sa tak dozvedeli, že autorstvo Halloweenu, ako pôvodne pohanského sviatku, sa pripisuje Írom. Vyrezávanie zubatých tekvíc so sviečkou vo vnútri je obľúbenou kratochvíľou nielen za „veľkou mlákou,“ odkiaľ tento zvyk prišiel, ale aj u nás. Len málokto však pozná starú írsku legendu o skupáňovi Jackovi a jeho poslednej stávke. Skupáň Jack bol starý kováč a pijan, ktorý viac ako plnú fľašu miloval zlomyseľné žarty. A tak sa stalo, že raz na ceste do svojej obľúbenej krčmy stretol diabla.

Napadlo mu, že sa určite blíži jeho posledná hodina a tak rohatého pozval na svoj posledný pohárik, za ktorý mu ponúkol vlastnú dušu. Keď Jack po rokoch skutočne zomrel, putoval ako prízrak k nebeskej bráne, ale tam preňho miesta nebolo. Tak zaklopal na pekelnú bránu, kde už čakal diabol a opýtal sa ho, či by nemohol zostať tam, ale brány pekelné zostali pred Jackom tiež zatvorené. Jackova cesta na zem bola studená a ponorená v tme. Skupáň Jack preto prosil diabla, aby mu poskytol aspoň nejaké svetlo. Diabol nelenil a hodil po ňom malý žeravý uhlík. Jack si ho vložil do prázdnej tekvice, svojho obľúbeného jedla, ktoré počas svojho života kradol, kde sa dalo. A s takýmto lampášom sa vraj po svete túla dodnes.

Na záver prednášky nechýbala hudba, tanec kostry, ktorý si mohli vyskúšať aj žiaci. Po prezentácii nasledoval kvíz o nových vedomostiach. Bolo veľmi milé, ako prváčikom pomáhali pri vyplňovaní (prečítaní) kvízu nielen učiteľky, ale aj žiaci vyšších ročníkov.

Ale tým sa poludnie nekončilo, ba, iba sa začalo. Deti sa potom rozdelili do štvorčlenných skupín a vydali sa po škole za cukríkmi. Klopkali na dvere tried a miestností, kde ich už čakali pedagógovia, aby ich odmenili „dušičkovými“ sladkosťami, cukríkmi. Keď sa vrátili, čakali na nich remeselnícke dielne, kde si mohli zhotoviť strašidelné a pekné darčekové predmety s halloweenskou tematikou.

Vysilené strigy, bosorky, strašidlá a kostry potom učiteľky pozvali do „čarodejníckej“ jedálne, kde ich pohostili domácimi dobrotami, koláčikmi a ovocnými džúsmi.

Rozradostené tváre detí počas celého podujatia hovorili za všetko. Obohatení o ďalšie nové poznatky, hry a veselé zážitky sa rozchádzali domov a určite budú o tom dlho rozprávať nielen svojim rodičom, ale v budúcnosti možno aj svojim deťom.

(ef)