V kalendári sa v novembri nachádzajú viaceré pekné slovenské mená, ktoré sú spojené s pranostikami. Patrí medzi ne aj Martin. Hovorí sa, že prichádza na bielom koni, a to znamená, že sa nad krajinou zosype snehová nádielka. Avšak tento rok to akosi neplatilo, miestami pršalo a bolo ešte teplo.

V slovenskej dvojjazyčnej základnej škole a materskej škole v Slovenskom Komlóši sa už pomaly stalo tradíciou usporiadať na Martina jarmok. Prípravy prebiehajú celý predchádzajúci týždeň. Deti pripravujú kultúrny program, chystajú všelijaké maličkosti na predaj, zbierajú si materiál na zhotovovanie svojich ručne vyrobených predmetov. Najmenší kreslia húsatká, ktoré potom vystrihujú, pripravujú ozdoby z jesenných plodov. Starší farbia na sklo a tešia sa z krásnych lampášikov s martinským motívom - húskami, pletú obľúbené farebné náramky na ruku a vyrábajú veľa ďalších predmetov. Do práce sa zapájajú aj rodičia, otcovia vyrezávajú predmety z dreva, mamy zase pečú sladké dobroty.

V piatok popoludní sa telocvičňa školy pomaly menila na veľké trhovisko. Keď sa z auly ozval zvuk bubna, každý zbystril pozornosť. Oznamoval začiatok jarmoku. Mladší žiaci vystúpili s pestrými piesňami a tancami, potom riaditeľka Zuzana Lauková otvorila veľké dvere na telocvični a všetci sa nahrnuli dnu. Každá trieda mala svoj stánok, predavači oduševnene ponúkali svoj tovar na predaj. Na martinský jarmok prišli učitelia, rodičia, starí rodičia, známi, kamaráti, ba aj bývalí žiaci školy, ktorí chodili od stánku k stánku a vyberali z bohatej ponuky. Nechýbali tu ani živé husi, rozvoniavali rôzne cukrovinky, ktoré lákali okoloidúcich. Malí predavači sa tešili z vyzbieraných peňazí, ktoré si starostlivo ukladali do peňaženiek. Veď to, čo zarobili, sa im raz zíde napríklad na nejaký spoločný triedny výlet.

Tretí martinský jarmok v slovenskej škole sa skončil lampiónovým sprievodom, ktorý viedol do centra mesta a späť. Podujatie sa páčilo, všetkých zúčastnených obohatilo o príjemný jesenný zážitok.

Ľubomíra Rollová