Školská jedáleň Čabianskeho gymnázia sa 29. novembra obliekla do slávnostných šiat: oslávencami večera boli študenti končiaceho ročníka, dvanástej triedy, ktorí od toho dňa hrdo nosia stužky svojej alma mater.

Život osemnásťročného človeka nie je jednoduchý. Jednou nohou stojí ešte v bezstarostnom detskom veku, pod ochrannými krídlami rodičov a ochotných pedagógov, no blížiaci sa koniec stredoškolského štúdia ho núti k tomu, aby sa vydal na dlhú cestu k dospelosti a osamostatneniu. Jedným z významných medzníkov tohto procesu je stužková slávnosť.

Rodičia, príbuzní, priatelia trinástich mladých ľudí zavítali do Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a internátu, aby zablahoželali najstarším študentom inštitúcie. V mene jedenástej triedy ich pozdravili Bernadett Andrejová a Vanda Mucsiová slovami Imreho Madácha: „Život je boj, a cieľom človeka je boj samotný,“ znie známy výrok maďarského dramatika, ktorý odporučili dievčatá do povedomia končiacich absolventov.

Ako je už zvykom, jedenásta trieda pripravila pre budúcich maturantov program. Vďaka všadeprítomnej modernej technike zaspomínali spolu na pekné chvíle, zachytené v duchaplných a dojímavých videonahrávkach a prezentáciách, ktoré vykúzlili zaslzené úsmevy na všetkých tvárach. Dvanásta trieda pripravila taktiež vtipné videá, v ktorých predstavila svojich učiteľov v paralelnom svete, a vyjadrila vďaku triednej učiteľke Zuzane Tóthovej. Po pripnutí stužiek pozdravila budúcich maturantov riaditeľka školy Edita Pečeňová, ktorá im zaželala veľa síl a vytrvalosti v nasledujúcich mesiacoch, a upriamila ich pozornosť na to, aby nezabudli na svojich rodičov: „Vážte si nesmierne obete, ktoré priniesli, aby ste mohli študovať, zmaturovať a pokračovať ďalej v štúdiu.“

Po jej povzbudzujúcich slovách všetci zablahoželali študentom končiaceho ročníka a pripili si pohárom sektu. Slávnostná udalosť sa skončila pohostením. Na tento večer asi nikto z nich nezabudne.

Andrea Kiss