Ako spomienku na svojho otca som začiatkom novembra strávil dva dni v srbskom prostredí. Bol som v Belehrade, kde som mohol hovoriť jazykom, ktorý som zdedil po otcovi, a pritom fandiť futbalovému klubu, ktorému fandil aj on. Hostiteľmi boli študenti, ktorých som poznal na kurzoch slovenského jazyka, literatúry a kultúry v Bratislave a v Modre-Harmónii.

Cestou domov vo vlaku som spoznal troch chalanov z Košíc. Jeden z nich, s ktorým som ostal aj v kontakte, je Maďarom na Slovensku, študuje medicínu. Jeho kamaráti hovoria len po slovensky. Bolo dobrým zážitkom stretnúť sa s nimi a hovoriť po slovensky.

Ako sa blížil koniec roka a bol som si istý, že strávim Silvester v Košiciach, tak som sa dohodol s Adamom (spomenutým študentom z Košíc), že by bolo dobré sa znovu stretnúť. Ozval som sa už 30. decembra, lebo s kamarátkou sme prišli deň skôr do Košíc. Boli sme vo Východoslovenskom múzeu, kde sme si pozreli výstavu Paralelné príbehy Budapešť - Košice a „ochutnali” sme divadelnú atmosféru Shakespearovej hry Ako sa vám páči.

Niekoľko hodín pred polnocou mi volal Adam a neskôr ma aj osobne privítal. Pozdravili sme sa akoby naše kamarátstvo trvalo už roky. Predstavil nám svojich kamarátov, medzi ktorými boli Slováci, aj Maďari žijúci na Slovensku.

V jednom kruhu sa mladí rozprávali po slovensky, v druhom po maďarsky alebo niekde aj zmiešane. Cítil som sa trocha ako doma, ale v inej krajine. Adam, aj ostatní, majú Slovenku za priateľku alebo naopak. Novým kamarátom bolo dobré vysvetľovať, odkiaľ viem po slovensky a prečo sa učím slovenčinu. Spoznal som takých Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí pochopili, že musia ovládať aj štátny jazyk.

Nálada bola vynikajúca. Dúfam, že v tomto roku budem mať možnosť pohostiť kamarátov aj na Dolnej zemi. Silvestrovská zábava, štrnganie a privítanie nového roka v dvojjazyčnom prostredí sa stalo pre mňa pamätnou udalosťou.

Pavle Kunovac