Padá sniežik z oblohy, padá rovno pod nohy. Že sa tohtoročnej zime konečne zachcelo, do rána namaľovala školský dvor na bielo. Keď napadol prvý sneh, ujo školník Ján Skorka zniesol sánky z povaly. Viac ako 30 kusov sánok, ktoré uložené pri múre čakali na deti. Počas prestávok, ale aj popoludní deti s radosťou využívali tohtoročnú očakávanú zimu.

Žiaci zo Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa tomu veľmi tešili. Vonku mrzlo a snežilo, sviežim vzduchom svišťali snehové gule . Guľa sem a guľa tam, rovno za krk dievčatám. Stavali snehuliaka a to bola hračka. Každú prestávku sa dvor ozýval veselým smiechom a detským džavotom.

Zima je tu, mráz štipľavé pusy dával, no deti sa ho neľakali, teplé bundy obliekali. Šál, čiapka a rukavice v rukách držia a letia po schodoch, aby im sane neušli. Ale aj z domu si niektorí žiaci priniesli vlastné sane a plastové boby. Učiteľky s úsmevom sledovali ich šantenie. Po prestávke červené, vyštípané líčka len tak svietia na tvári. Každý učiteľ podľa toho vedel, kto bol vonku cez prestávku. Pohľad na dvor bol ozajstným zážitkom. Niektorí sa guľovali, boli takí, ktorí pretekali na sánkach. Niektorí sa pokúšali urobiť čo najväčšiu guľu. Na pingpongový stôl postavili malých snehuliakov, ktorých zdobili podľa vlastných predstáv.

V materskej škole bolo ešte veselšie, lebo tu deťúrencom len očká bolo vidieť spoza šálov. Šmýkali sa na šmýkačke, alebo hojdali sa na zasneženej hojdačke. Bolo to zaujímavé, ale aj zábavné. Sneh im vŕzgal pod nohami, keď spadli zo saní, veselo sa smiali. Niektorí robili anjelikov na snehu, iní radšej pozorovali školákov, ako sa guľujú, sánkujú a šantia. Veľkú pozornosť upútali najmä tí žiaci, ktorí si spojili viac sánok a vytvorili vláčik. Takéto niečo ešte nevideli a po krátkej chvíli sa o to pokúšali tiež.

Pobyt na čerstvom vzduchu je to najdôležitejšie, veď po daždivých chladných dňoch si konečne každý užíva snehom pokrytý kraj. Veľa žiakov sa pochválilo, že cez víkend pôjde lyžovať s rodičmi na Slovensko.

Zlatica Lišková