odpovedá Kristína Szudová zo Slovenského Komlóša, študentka histórie na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského Bratislave

- O niekoľko mesiacov dokončíš svoje vysokoškolské štúdium v hlavnom meste Slovenska. Aké máš pocity? Ako by si zhodnotila toto päťročné obdobie, aké plány máš do budúcnosti?

- Teraz, v poslednom roku magisterského štúdia si spomínam na jeho začiatky, a uvedomila som si, že som veľmi vďačná za možnosť absolvovať vysokoškolské štúdium na Slovensku. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Na Slovensko sme prišli traja spolužiaci. Je jasné, že sme boli v zložitejšej situácii, keď sme si podali prihlášky na vysokú školu na Slovensku, ako ostatní študenti z ďalších ročníkov. Museli sme zvládnuť nové a dovtedy neznáme situácie sami, zabezpečiť si doklady v zahraničí, pomocou ktorých sme sa rýchlejšie naučili prispôsobiť sa životu vysokoškolákov. Potom sme, samozrejme, pomáhali ďalším, ktorí prišli po nás.

Po piatich rokoch, ktoré som strávila v Bratislave, sa mi už zdá prirodzené, že cestujem električkou do školy, naučila som sa aj správne spoje a automaticky viem, kde mám prestúpiť na autobus, hoci pochádzam z malého dolnozemského mestečka, kde vždy chodím peši. Používanie slovenčiny v každodennom styku sa mi stalo samozrejmosťou. Mimochodom aj u nás doma sa zvyčajne hovorí komlóšskym nárečím. Postupne som si zvykla aj na odbornú terminológiu a priznám sa, niekedy mám problémy s porozumením slangu mladých Slovákov. Milujem historickú časť hlavného mesta Slovenska. Teraz, v jarnom období je tu už plno turistov, nie div, lebo sa tu nachádzajú okrem kaviarní a reštaurácií aj rôzne múzeá, kostoly, Dóm svätého Martina a v neposlednom rade aj Bratislavský hrad.

S blížiacim sa májovým termínom štátnych skúšok, si uvedomujem, že tento rok je asi posledný, ktorý môžem venovať štúdiu, písaniu poznámok z rôznych historických vedeckých prác a samozrejme užívaniu si študentského života. Okrem štátnych skúšok mám teraz termín odovzdania diplomovej práce, v ktorej sa venujem dejinám Slovákov v Maďarsku, a to v medzivojnovom období. Vždy ma fascinovalo pátrať po stopách mojich predkov, odmalička som rada navštevovala knižnice, priťahovala ma vedecká práca. Už ako žiačka základnej školy som sa zúčastnila na súťažiach Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktoré boli vypísané na túto tému. Po úspešnom ukončení svojho vysokoškolského štúdia by som sa naďalej chcela venovať historickej práci a špecializovať sa na problematiku slovenskej národnosti v Maďarsku. Rada by som navštevovala aj archívy na Slovensku. Chcela by som sa zdokonaľovať v odbornej slovenčine a pracovať ako historička.

Andrea Kiss