Maďarsko-slovenská dvojjazyčná národnostná základná škola a internát v Novom Meste pod Šiatrom už druhý školský rok realizuje európsky školský vzdelávací program Comenius v rámci programu Celoživotného vzdelávania, podporovaný nadáciou Tempus. Tému Od Ikara po medziplanetárne lety Novomešťania vypracovali spolu s ďalšími šiestimi partnerskými školami v EÚ.

Súčasťou spolupráce sú aj mobility. Po minuloročnej návšteve Grécka, Turecka a Litvy, tohto roku nasledovalo Portugalsko. Riba de Ave v severozápadnom Portugalsku je sídlom tamojšej partnerskej školy, ktorá prijala medzi inými partnermi šesť piatakov z našej inštitúcie a štyroch zamestnancov školy, ktorí sa zúčastnili na projekte medzi 3.-8. marcom 2014. Tento týždeň stačil na realizáciu bohatého programu, ktorý pozostával z odbornej časti, ale aj fakultatívnych výletov, či zábavných večerov. Po vyčerpávajúcom lete z budapeštianskeho letiska, s prestupom vo Frankfurte, sme do hosťujúcej krajiny docestovali o polnoci. Pre mnohých žiakov to bol prvý zážitok tohto typu cestovania. Let hrdinsky zvládli a následne ich čakalo ďalšie vzrušenie. Rozdelenie do rodín, ktoré sa podujali o naše deti sa postarať, uvoľniť im detské izby a prechodne im zabezpečiť portugalských „bratov“ a „sestry.“ Prekladacími programami na mobilných telefónoch vyzvedali, či nie sú hladné alebo smädné, či im nie je zima, alebo či je všetko v poriadku. Tieto jednoduché vety potom čoraz istejšie používali aj bez slovníka. Vyžadovalo si to však pár dní adaptácie.

Počas týchto „zahrievacích dní” sme spoznávali Guimarães, kde bola väčšina hostí ubytovaná. Domáci koordinátor, učiteľ prírodovedných predmetov Luis Ferreira, nám hrdo vysvetľoval, že toto mesto je kolískou portugalského národa, pretože sa tu narodil prvý portugalský kráľ Alfonz I. Pri hrade týčiacim sa nad mestom stojí kaplnka, kde bol pokrstený. Centrum mesta bolo pre svoju historickú hodnotu v roku 2001 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jeho úzke uličky lemujú viacposchodové domy, oblepené farebnými obkladačkami, s úzkymi balkónmi, ktoré sú pre našinca naozajstnou raritou.

Napriek tomu, že v úvodný deň nám počasie príliš neprialo, celý deň pršalo, výlet do Porta bol pekný. Porto je od sídla školy vzdialené asi 50 km. Počas plavby po rieke Douro sme sa dozvedeli, že tvorí deltu k Atlantickému oceánu, ktorého búrlivé vlny sme si neskôr aj pozreli. Na návšteve jednej z preslávených vínnych pivníc sme obdivovali obrovské sudy, v ktorých skladujú slávne portské. Prebrali sme si aj základné rozdelenie tohto tekutého výrobku. Známe sú Ruby a Tawny. Ako už názov napovedá Ruby sú vína, ktorých farba je rubínová. Tá vo víne zostáva len po určité štádium oxidácie. Ak chce výrobca rubínovú farbu zachovať, je nutné udržať vo víne čiastočne redukčný charakter. Redukcia sa dosahovala udržiavaním vína v sudoch s veľkým objemom. Videli sme sudy s objemom 72 000 litrov. Tie na skladovanie portského Tawny mali menší objem, 534 litrov. Výsledkom je však bledšia farba, ktorá sa podobá topásu, podľa ktorého dostalo víno aj pomenovanie. Vyrába sa však aj biele portské. Je označené ako White a zvyčajne je suché. Myslím, že pre návštevníkov, ako sme my, pochádzajúci z tokajskej oblasti, bola exkurzia portskými pivnicami viac, než poučná. Následná pešia túra po úzkych uličkách tohto starobylého mesta, patriaceho tiež do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, bola naozaj zážitkom.

Školské povinnosti neminuli žiakov ani na tomto výlete. Najprv sme sa oboznámili s hostiteľskou školou. Mala až gigantické rozmery. Ako to v portugalskom vzdelávacom systéme chodí, školy obyčajne zastávajú regionálnu funkciu. Geograficky sú sústredené v jednom centre, do ktorého dochádzajú žiaci a študenti od 6 do 18 rokov. Majú dokonca zabezpečenú aj dopravu. Školské centrum, ktoré sa v našom prípade volalo Didaxis, má preto aj autobusovú stanicu. Navštevuje ju 1200 žiakov, ktorí ráno do školy vstupujú s kartou, čim je ich prítomnosť automaticky evidovaná. Vzdelávacia inštitúcia je výborne vybavená. Priestory pre odpočinok a relax ako je fontána, parky a zeleň vytvárajú adekvátnu rovnováhu s učebňami a odbornými miestnosťami.

Na úvod nás privítali bubeníci, aby dali každému vedieť, že Didaxis má návštevu. Robia tak vraj pri každej výnimočnej príležitosti. Výnimočný bol i nasledujúci školský program. Žiaci sa zúčastnili na ukážke tzv. živého prírodovedného laboratória, v ktorom si niektoré pokusy mohli aj sami vyskúšať. Na každom kroku to buď vrelo, bublalo, ba aj vybuchovalo. Je naozaj pozoruhodné a nasledovaniahodné, aký priestor tu veda na žiackej úrovni dostáva. Spevom s hudobným sprievodom nás neskôr privítal aj školský súbor. Nedali sme sa však zahanbiť ani my. Šesť žiakov novomestskej školy si hneď po vystúpení domácich nasadilo jednotné ružové šiltovky a po slovensky rozospievali sálu. Vydobyli si za to aj medzinárodný potlesk, veď spievali pred početným multikultúrnym obecenstvom. Na nádvorí potom vystreľovali vodné rakety, ale konal sa aj tzv. miestny trh, kde malí žiaci predávali v krojoch rôzne tovary a z príjmov si potom zorganizujú napr. školský výlet. Ďalšími miestami výletov hostí boli Ovar a regionálne centrum Braga. Ovar je vojenskou základňou, kde si žiaci za prísnych podmienok pozreli výcvik strážnych psov. Dozvedeli sa, že tieto inteligentné psy, na rozdiel od mylných domnienok, začínajú cvičiť až ako jedenapolročné, keď ich zdatnosti sú už viditeľné. Mnohí si totiž myslia, že tento proces sa začína už vo veku šteňaťa. Navštívený vojenský objekt má 50 vycvičených psov. Objekt má aj oveľa viac. Napr. obrovské požiarnické autá, ktorých kapacita 10 000 litrov vody je v prípade potreby vystriekaná do 2,5 minúty. Navštívili sme tu aj letecké múzeum a videli štart helikoptéry, ktorá brala na výcvik záchrancu nad oceán. Paradoxom bolo, že základňa má aj dve štartovacie plochy, no lietadlo nevlastní. Má iba funkciu prechodného letiska pre potreby medzipristátia. Objekt je však strediskom organizovania prehliadok helikoptér. Jedna taká prehliadka na medzinárodnej úrovni sa bude konať v júni tohto roka. Na záver nášho pobytu sme navštívili aj mesto Braga. Lepšie povedané, autobus nás úzkou serpentínou doviezol k jeho najnavštevovanejšej časti, na kopec nad Bragou, kde sa týči kostol Dobrého Ježiša, Bom Jesus do Monte. Vedie tam pútnická cesta a navštívil ju aj pápež Ján Pavol II. Nachádza sa tu aj katedrála Panny Márie, najstaršia katedrála v krajine, ktorou sme sa tiež prešli. Vonku sme sa potom v jarnom slnku pokochali vo výhľade na mesto pod katedrálou.

Svoje zážitky z cesty naši malí objavitelia zverejnili na webovej stránke školy www.szlovak-sujhely.extra.hu. Pre čitateľov nášho národnostného týždenníka však už teraz niečo zo žiackych prác prezradíme. Reportáž Panny Angyalovej napr. obsahuje prekvapivo presné údaje o časoch letu. Jonatán Pribék sa vyznal, že výletom získal pekné zážitky a podobne ako Rebeka Balázsová, aj on je šťastný, že mohol navštíviť Portugalsko. Dvojičky Kazsimérszkeové sa cítili tiež veľmi dobre a obohatili sa o pekné zážitky. Pre Annu Pannu Nagyovú bolo „dobre na výlete ako aj v lietadle, bolo dobré veľa sa smiať, ale je veľká radosť aj domov sa vrátiť.“ Panna má pravdu. Ak by sme sa domov nevrátili, viac by sme toho fyzicky už ani nevydržali. Navyknúť si totiž na južanský čas odchodu do postelí po polnoci našinec bez nácviku sotva zvládne!

Júlia Kucziková