Aj v tomto roku sme sa so zovretým srdcom lúčili so študentmi dvanástej triedy. Pre mňa a pre mojich spolužiakov v triede to boli tí „veľkí“. Ale keď nastal čas ich odchodu z nášho gymnázia, tými „najväčšími“ sme sa stali my, a tak, ako pre mňa, i pre celú triedu je to nový a trochu zvláštny pocit.

Počas troch rokov, keď sme niečo nevedeli, keď sme potrebovali radu, išli sme do dvanástej triedy. Boli sme zvedaví, čo by robili na našom mieste oni. Vždy nám ochotne pomohli. A čo budeme robiť teraz? Sme najstarší, už nemáme za kým ísť, a hrozí nám, že tí mladší budú chcieť radu od nás. Hádam to nejako zvládneme.

Rozlúčka čabianskych maturantov sa uskutočnila posledný aprílový deň v priestoroch našej telocvične. Do poslednej chvíle sme dúfali, že vykukne slniečko, aby sme mohli slávnosť zorganizovať na školskom dvore. No počasie nám skrížilo plány. Napriek všetkým prekážkam sme sa rozlúčili s „čerstvými dospelákmi“ dôstojne. My, jedenásta trieda, sme mali veľkú úlohu. Písali sme príhovor po maďarsky, i po slovensky. Listovali sme v básnických zbierkach a surfovali po internete, aby sme našli tie najtrefnejšie verše. Od dvanástakov sme prebrali zástavu a vypočuli si posledné rady i poďakovanie. Potom nastala intímna chvíľka, keď sa triedna učiteľka Zsuzsanna Tóthová rozlúčila so svojou triedou. Mnohým sa zaleskla v očiach slzička. Na záver sa trinástim mladým ľuďom prihovorila riaditeľka školy Edita Pečeňová.

Keď si pomyslím, že na budúci rok budeme stáť pred celou školou i pred rodičmi my, že nás bude čakať maturita a budeme musieť prekročiť hranicu dospelosti, prevziať na seba zodpovednosť, trochu sa bojím.

Aj touto cestou z celého srdca úprimne verím, že po úspešnom zvládnutí maturitných skúšok bude aj váš ďalší život, milí naši spolužiaci, šťastný a úspešný. No musím vám povedať ešte niečo: Budete nám veľmi chýbať!

Renáta Kiszelyová, študentka 11. triedy

Ďalšie fotografie z podujatia nájdete vo fotogalérii na webovej stránke čabianskej slovenskej školy.