Slová v titulku neboli iba vyznaním, ale aj mottom ôsmakov počas banketu a slávnostnej rozlúčky so školou v Slovenskej základnej škole v Sarvaši.

V aule upútali krásne prestreté stoly ozdobené farebnými motýľmi, s menovkami učiteľov, ktoré boli vložené do padáčika. Symbolicky naznačovali, kto ich chránil počas ôsmich rokov. V úvode sa prihovorila prítomným vychovávateľka Judit Bíró, ktorá pracovala so žiakmi 8.B triedy už od 2. ročníka. Nebolo pre ňu ľahké zhodnotiť v niekoľkých vetách svoje pocity. Milými slovami pokračovali triedna učiteľka Katalin Kondacs a triedny učiteľ Ladislav Pribelszki. Vo svojich vrúcnych slovách nielen hodnotili krásne prežité chvíle, ale odovzdali im aj cenné rady do budúcnosti. Rodičia z obidvoch tried sa poďakovali pedagógom dvojjazyčne - po slovensky a po maďarsky. Vo svojom programe žiaci predstavili veselé zážitky zo školských lavíc a nechýbali ani tanečné vystúpenia. Od triednych učiteľov dostali do daru USB-kľúč, na ktorom boli zaznamenané momentky z ich osemročného štúdia.

Každý pedagóg okrem kvetu dostal aj sklenenú skúmavku, v ktorej bol ukrytý list so slovami vďaky. Samozrejme nechýbala slávnostná torta a diskotéka.

Rozlúčka so školou sa niesla v slávnostnej atmosfére. V priestoroch školy, kde prežili veľa pekných chvíľ, sa prešli žiaci poslednýkrát a držiac sa jeden za druhým za rameno sa spoločne presunuli na pódium Teátra Cervinus, ktorého javisko bolo vyzdobené symbolmi putovania: palicou, batôžkom a lampášom. Do sály vstúpili ôsmaci. Viedol ich primátor mesta Sarvaš Michal Babák a riaditeľka školy Zuzana Medveďová.

Žiačka Dóra Uhrín požiadala riaditeľku školy, aby otvorila rozlúčkovú slávnosť. Moderátormi slávnosti boli Zora Prasz a Bence Virág. Spevokol zaspieval maďarskú a slovenskú štátnu hymnu. Nasledoval rozlúčkový program. Prítomní mali možnosť sledovať prezentáciu projekcie fotografií, ktoré zachytávali, ako deti postupne rástli. V prítomných zanechali hlboký zážitok. Kende Détar a Enikő Czinkoczká sa v mene všetkých ôsmakov poďakovali rodičom a pedagógom.

Postupne pristupovali k mikrofónu lúčiaci sa ôsmaci a spomínali na perličky zo školských čias, ktoré boli každému vzácne známe.

Cintia Varga a Gábor Svoboda rozcítili všetkých svojím romantickým tancom. Chlapci - dvojičky Kovácsovci vyzvali svojich rodičov, aby vystúpili na pódium. Pri slovách vďaky, pri ktorých sa neubránili slzám, nenechali ľahostajného nikoho v sále. Slzy v očiach mali nielen spolužiaci, ale všetci prítomní.

Učitelia Dolli Gál hrou na klavíri a Zoltán Fonád a Tomáš Szklenár so svojimi gitarami sprevádzali ôsmakov, ktorí zaspievali slovenskú pieseň venovanú mame: Tak sa neboj mama, aj keď zostávaš sama…, ktorej slová rozcítili každého prítomného. „Vždy pri mne si stála, keď si bola malá…” boli prekrásne slová vyznania spevom pod vedením učiteľky Csilly Sindelovej. Po tomto programe, ktorý pripravovali Csilla Dányi a Alena Kosc pokračovala v komplexnom hodnotení riaditeľka. Vyjadrila myšlienku, že sadnúť si k jednému stolu je vždy slávnostný okamžik. Okrem rodičov by pri stole mali miesto iste aj triedni učitelia, teta Katka a ujo Laco a vychovávateľka teta Jutka, by sedela určite v prostriedku.

Pokračovala štatistikou: z 37 ôsmakov bude v štúdiu na gymnáziu pokračovať 8 žiakov, 21 žiakov na strednej škole a 5 žiakov na odbornej škole. Pochválila 16 ôsmakov, ktorí zložili štátnu jazykovú skúšku zo slovenského jazyka.

 Z dôverného oslovenia riaditeľky školy k ôsmakom vyžarovala nádej v ich budúce úspechy. Rady do ďalšieho života zhrnula v 10 krokoch: Prvý - sebaistota, druhý - v praxi, ak si múdry, buď ním, keď je prekážka, preskoč ju, tretí - nikdy nebuď závistlivý, štvrtý - hnevom nedokážeš nič, piaty - nauč sa prosiť o prepáčenie, šiesty - buď úprimný a otvorený, povedz svoj názor, siedmy - usmievaj sa vždy a zisti, aké krásne veci sú okolo teba, maj duševný mier, ôsmy - dobrota, deviaty - daj si čas na premýšľanie, desiaty - choď za svojím cieľom a vydrž!

Milujte svoju prácu, ale nie svoje skutky. Život nemeriame časom, ale skutkami! Láska je veľká sila! Rodina je najdôležitejšia, cítenie človeka je v duši každého.

Slávnosť pokračovala odovzdávaním osobitných cien za dosiahnuté výkony. Medzi ne patrí vyznamenanie Nadácie Jána Folytána, ktoré najúspešnejšej žiačke v oblasti slovenského jazyka a dejepisu, Enike Czinkoczkej odovzdal generálny konzul SR v Maďarsku Štefan Daňo. Cenu Nadácie Petra Kondacsa v oblasti matematiky dostal Levente Törteli, cenu odovzdal Peter Kondacs osobne. Cenu Tibora Mótyána prevzal z rúk zástupcu primátora mesta Jána Melicha Kende Détár. Za výborný prospech dostali peňažnú a knižnú odmenu žiaci Csaba Kiss, Peter Szklenár a Zsolt Vígh,ktorú odovzdal András Skorka. Z rúk Anny Kondacsovej prevzali odmenu za spoločenskú prácu žiaci Viktória Varga, Beáta Závoda, Tibor Varga, Dominika Korbely. Cenu Nadácie školy za kultúru dostali Cintia Varga, Dóra Acsai, Zeeshan Malik a Tomáš Kovács, cenuodovzdal člen rodičovského združenia Béla Kincsesi. Nasledovali ceny za vynikajúce výsledky v športe: Róbert Somogyi a Ákos Kovács, za správanie Rebeka Tomasovszki, knižnú a peňažnú odmenu prevzali od členov rodičovského združenia Jána Boháka a Marty Deákovej. Tibor Sindel bol odmenený za úspešné vykonanie jazykovej skúšky z rúk bývalej zástupkyne školy Erzsébet Szebegyinszkej. Angela Búzas, Diána Papp, Vivien Kriska, Nikolett Bliznák a Viki Gunda dostali knižné odmeny za úspešné výtvarné práce z rúk Jána Galáta. Od primátora mesta Michala Babáka prevzali knižné odmeny piati najlepší žiaci: E. Czinkoczká, K. Détár, Zs. Vígh, L. Törteli a V. Varga za úspešnú činnosť a učebný prospech.

V príhovore sa primátor poďakoval riaditeľke a rodičom vyzdvihol jej slová, že bez lásky sa nedá žiť. Poprial žiakom, aby boli veselí a úspešní, povedal, že je na nich hrdý a z jeho úst odzneli slová Do toho „slovákošok”. Odovzdávanie cien ešte pokračovalo. Cenu Zoltána Földesiho dostal Peter Szklenár, odovzdala mu ju Eva Földesi. Poslanec mesta Ladislav Dernovics odovzdal peňažnú odmenu najlepšej žiačke Enikő Czinkoczkej.

Nasledovali záverečné slová riaditeľky Zuzany Medveďovej. Obrátila sa k ôsmakom so slovami: rozumne sa pýtaj, pozorne čítaj, pokojne odpovedaj, a ak sa nemáš čo pýtať, tak buď ticho. Rozlúčkovú pieseň počúvali ôsmaci so slzami v očiach.

 Záverečná pieseň Ver mi v klavírnom sprievode učiteľky Dolli Gál pod taktovkou Csilly Sindel bola dôstojnou bodkou za rozlúčkovým programom.

Zlatica Lišková