Celoslovensky známa súťaž Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko..., s tradičným medzinárodným presahom za hranice, uzatvorila svoj 22. ročník. Bol venovaný 170. výročiu vzniku slovenskej hymny a 170. výročiu založenia spolku Tatrín.

Nové Zámky dňa ožili v júni národnou hrdosťou, silným slovenským duchom i ľubozvučnou slovenskou rečou zo všetkých kútov sveta. Rok čo rok toto malé mestečko na brehu rieky Nitry hostí šikovných slovenských žiakov i študentov z celého sveta a oceňuje ich tvorivosť.

Túto súťaž tvorí niekoľko kategórií. Na samostatnej IV. kategórii participujú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Matica slovenská. Tento rok sa do súťaže zapojilo 618 žiakov. Z pier krajanov prišlo 133 súťažných prác, z ôsmich krajín sveta - z Česka, Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny, ale i zo zámorskej Kanady a USA.

Vyhlásenie súťaže oslovilo žiačikov z radov najmenších, i študentov stredných škôl a gymnázií. Porotkyne si teda mohli prečítať hravé básničky, kratšie prózy, dramatickú tvorbu i hlboké, emotívne ladené vyznania. Takpovediac „ľúbostné listy“ venované našej slovenčine či vlasti reflektovali obraz vzťahu detských duší k Slovensku a vytvorili akúsi mozaiku komplimentov našej materčine.

Špecifikom tejto súťaže v IV. kategórii prác je udeľovanie Osobitnej ceny predsedu Matice slovenskej, ktorú tento rok získala Andrea Grňová zo Základnej školy v Pivnici (Srbsko): „Slovenčina je krásnym ľubozvučným jazykom a pre mňa najkrajším jazykom na svete. Veď, ktorý jazyk má také milé slová ako sú batôžtek, ľalia alebo púpavka? Jej slová znejú ako sladká hudba. Slovenčina, moja víla.“

Tento rok bol aj z pohľadu martinských matičiarov o niečo výnimočnejší. Krajania (pedagógovia i žiaci z troch krajín sveta - Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko), ktorí boli ocenení vo svojej kategórii, zavítali i do Matice slovenskej v rámci poznávaco-vlastivedného pobytu organizovaného ÚSŽZ. Vo výborovni Matice slovenskej ich v mene predsedu MS Mariána Tkáča privítal Pavol Parenička, tajomník MS, ktorý im vo forme prednášky pripravil krátky exkurz do dejín našej najstaršej kultúrnej ustanovizne.

Ani krajania matičiarov neopomenuli... Darovali im knižky, ručne robené drobnosti i sladkosti a najmä nefalšovanú radosť z toho, že prišli na Slovensko, že sú v krajine svojich prastarých mám a otcov.

Po 22. ročníku súťaže ostali Martinu už len príjemné spomienky. No ešte v Nových Zámkoch bol vyhlásený v poradí už 23. ročník súťaže, ktorý, dúfajme, bude zrovnateľný, a verme, že ešte i o kúsok lepší ako ten krásny, výnimočný a bohatý (matičný i krajanský) dvadsiaty druhý.

Zuzana Pavelcová