Jediné pleso, ktoré sa nachádza v najvzdialenejšom rohu Zemplínskeho pohoria, pri hranici Pusztafalu, je jazero Izra. Jeho prirodzená krása je jedinečná, záujemcovia sa môžu k nemu dostať aj autom, pretože medzi horami vedie vybudovaná cesta až k brehu jazera.

Obyvatelia blízkych dedín ho dobre poznajú, je výborným výletným miestom a zároveň rybárskym rajom. Ale prečo nie je až takým známym a preferovaným medzi ľuďmi, ktorí bývajú o 25 kilometrov ďalej? Na túto otázku som dlho nemohla nájsť odpoveď.

Medzi žiakmi v Hollóháze, ktorí sa učia po slovensky, sa zrodil nápad zorganizovať výlet v rámci netradičnej hodiny národopisu k jazeru Izra, ktoré bolo hraničné až do sprístupnenia slovensko-maďarských hraníc.

Pre žiakov je tento fakt už históriou. Len ťažko si vedeli predstaviť, že v lese bola tabuľou (ktorá tam ešte dodnes stojí) označená hranica, ktorú strážili ozbrojení vojaci, aby nedošlo k jej nelegálnemu prekročeniu. Vo väčšine prípadov išlo len o obyčajnú návštevu príbuzných. Možno to je jedným z dôvodov, prečo o tejto perličke Zemplína vedia ľudia tak málo. Dnes už to nie je zakázané.

Po stručnom historickom úvode deti obsadili breh, ktorý dnes už patrí jednému z obyvateľov dediny, ale prístav, mólo, požičovňa sú vo vlastníctve slovenských podnikateľov.

Príjemné slnečné počasie nám umožnilo poprechádzať sa okolo jazera. Zastavili sme sa pri všetkých drevených domoch, v ktorých by sme radi strávili týždenný tábor na konci školského roka.

Po prechádzke staršie dievčatá pod vedením Márie Tóthovej rozložili oheň, očistili cibuľu, nakrájali slaninu a opekali sme ju do chrumkava. Chlieb namáčaný do slaninovej masti považovali všetci za labužnícku lahôdku. Keď sme sa najedli, vybrali sme sa uhasiť si smäd, no slovenská kofola nám až tak veľmi nechutila. Ešte nám zostalo chvíľku času na to, aby sme užívali teplo jesenných slnečných lúčov na móle, potom sme nastúpili do autobusu, ktorý nás zaviezol domov.

Tento náš výlet splnil svoj cieľ. Žiaci mali ukážku udalostí pred zmenou režimu na základe osobnej skúsenosti a mohli využiť svoje vedomosti zo slovenského jazyka, navyše v prekrásnom prostredí. Dúfam, že aj ďalší sa vyberú na výlet k jazeru Izra a objavia toto jedinečné miesto. Určite nebudú sklamaní.

Mária Barnová Zajakovská - kan

Foto: autorka