Chôdza je prirodzenou činnosťou človeka. Pre peší výlet nie je potrebný žiadny špeciálny výstroj okrem vhodnej obuvi a vhodného oblečenia.

V nedeľu 5. októbra sa uskutočnila v meste Sarvaš táto akcia, ktorú organizujú od roku 2002. Hlavnými usporiadateľmi tohtoročného podujatia boli Združenie mnohodetných rodín a Zväz klubu technického a masového športu.

Oproti minulému roku toto podujatie neprilákalo viac účastníkov. Organizátori počítali s väčším počtom. Príčinou bolo možno aj počasie, veď ráno ešte pršalo a bolo chladno. Pred odchodom dostal každý prítomný jablká a keksy, niektorí sa stali majiteľmi pekných tričiek s emblémom Svetová chôdza. Tie im odovzdala pani Alžbeta Fazekašová, vedúca Zväzu technického športu v Sarvaši.

Sarvašskú slovenskú základnú školu reprezentovala veľká skupina nadšencov. Najmladšími účastníkmi pochodu boli žiaci 2.B triedy Patrik Csipes a Emese Kohutová.

Trať merala 13 kilometrov, viedla historickým chodníkom, po násype mŕtveho ramena rieky Kereš. Ešte nikdy nebolo toľko komárov, ako v tento deň. Mamičky Beáta Herková a pani Tímea Vaskorová skoro každého účastníka nastriekali ochranným sprayom proti komárom. Niekoľkí žiaci poprosili pani učiteľky, aby išli pozrieť kompu, ktorú ešte nevideli. Práve bola v prevádzke a tak sme sa dozvedeli, že jednou jazdou dokáže prepraviť cez živú rieku Kereš len 4 osobné autá, jeden autobus, jedno poľnohospodárske vozidlo. Táto kompa funguje aj v zime, ak nie je rieka zamrznutá.

V priebehu túry sa počasie umúdrilo a slniečko sa na nás usmievalo. Deti mali najväčšiu radosť zo slimákov, ktorých bolo pri ceste veľmi veľa. Piatačka Dalma Barcsiková si odložila do vrecúška tri slimáky tak, že im urobila domček z banánovej šupky a trávy. Boli sme prekvapení, že bolo ešte veľa farebných kvetov na lúkach. Deti poznali aj jednotlivé názvy poľných kvetov, podľa farieb. Fialový - plamienok, biela - margarétka, žltý - ľubovník, modrý – bradavec, oranžová – fakľovka. Dievčatá neskôr poprosili pani učiteľku Aniku Podaniovú, aby im palicou pomohla zhodiť orechy, ktoré viseli ešte na košatom orechu. Pred vchodom do Arboréta sme sa zastavili. Niektorí žiaci mali možnosť vojsť a nahliadnuť doň. Pestrofarebné stromy sú v jeseni očarujúce. Pokračovali sme v chôdzi po nádhernej obnovenej aleji „Pepi promenáde”. Na lavičkách sme si oddýchli, no boli tri dievčatká, ktoré skoro zaspali na stolíkoch od únavy. Pred kaštieľom Pavla Bolzu sme z mosta fotili rieku Kereš, v ktorej sa odzrkadľovali farebné stromy. Pohľad na celé okolie bol veľmi pekný.

Po príchode do cieľa každý účastník dostal ešte jablko a napolitánku. No najväčším darom bol pre všetkých pobyt na čerstvom vzduchu. Načerpali sme energiu, cítili sme sa dobre a tešíme sa na stretnutie v budúcom roku.

Zlatica Liska

Foto: autorka