Bude Dräxlerov mlyn v Peťove technickou pamiatkou Poiplia?

Mletie obilia na rotačných kamenných mlynčekoch sa na Slovensku rozšírilo prostredníctvom Keltov, o čom svedčia mnohé vykopávky. Aj keď najrozšírenejšie na našom území do druhej polovice 19. storočia boli vodné mlyny, v oblastiach s nedostatkom riek a potokov boli rozšírené aj suché mlyny, na zvierací pohon.

Takýchto suchých mlynov bolo napríklad v Novohradskej stolici roku 1906 ešte 22. V rokoch feudalizmu, presnejšie v roku 1720, bolo na území Slovenska 1 124 mlynov a ich počet do nástupu kapitalizmu stúpol na dvojnásobok. Roku 1872 pracovalo na Slovensku 4 748 mlynov, z toho 4 527 vodných, potom ich počet postupne klesal. Roku 1906 ich bolo 3 682 a roku 1924 už iba 2 014. Takmer do konca 19. storočia boli na Slovensku najrozšírenejšie vodné mlyny. Ich strojové zariadenie bolo zložené z troch častí: vodného kolesa, prevodového zariadenia a pracovných nástrojov, čiže mlynských kameňov. Osobitné typy vodných mlynov boli lodné, umiestnené na rovnako veľkých člnoch, upevnených lanom k brehu. Rozšírené boli najmä na Váhu a Dunaji.

Významnou mlynárskou rodinou, ktorá sa zaoberala týmto remeslom na Dunaji a Ipli, boli Dräxlerovci. Pochádzali z Rakúska a prvý ich predok okolo roku 1800 mlynárčil ako vandrovný mlynársky remeselník najprv na Dunaji. Keď sa oženil s dcérou majiteľa vodného mlyna, osamostatnili sa a preplavili svoj mlyn na rieku Ipeľ medzi dediny Salka a Malé Kosihy. Tam sa mlynárovi Alexandrovi Dräxlerovi narodili synovia Alexander, Ján a Július, ktorí pokračovali všetci spoločne v starootcovskom remesle. Keďže vodný lodný mlyn často zatekal a počas povodní a na zimu ho bolo treba vyťahovať na breh, rozhodli sa bratia Dräxlerovci, že zakúpia fungujúci vodný mlyn, stojaci na pevnine. Odrazená voda z rieky Ipeľ prúdila okľukou na mlynský náhon a koleso mlyna, stojaceho na pevnine blízko rieky. Takýto vodný mlyn, ktorý sa rozhodli kúpiť, stál na brehu rieky Ipeľ v Peťove. Mlyn pôvodne postavený ako vodný mlyn s kolesom na spodnú vodu, v roku 1815 dal jeho ďalší majiteľ gróf Artúr Pejačevič prebudovať Jurajovi Telekovi. V roku 1900 tento mlyn odkúpili bratia Dräxlerovci a hneď v tom istom roku vymenili mletie pomocou mlynských kameňov za valcové. Technológiu im prostredníctvom bratislavskej spoločnosti Bardos a Brachfeld dodala firma Prokop z Pardubíc. Syn jedného z bratov Alexander Dräxler sa narodil priamo na dvore mlyna v mlynárskom domčeku v roku 1922. Tento 84-ročný mlynár po smrti manželky žije sám v rodnom dome, ležiacom vedľa pomerne zachovalého mlyna. Alexander Dräxler pracoval podobne ako celá rodina od detstva v tomto peťovskom mlyne, a to ešte aj po znárodnení v roku 1945. - Mlyn potom pracoval pod národnou správou do roku 1950, ale potom bola jeho činnosť zastavená. Až do roku 1970 ho využívalo JRD Kováčovce na šrotovanie a skladovanie. Keď v tomto roku strhol časť strechy víchor, odvtedy mlyn chátra, ale jeho technologické zariadenie sa zachovalo, - opisuje situáciu tohto v nedávnej minulosti významného mlyna celého okolia, ktorý v rámci reštitúcie dostala rodina opäť do vlastníctva, jeden z jeho majiteľov, žijúci od detstva na jeho dvore. A nejedného zvedavého návštevníka tejto pomerne zachovalej technickej pamiatky rád poinformuje a sprevádza v jeho priestoroch. A tak sa rovno z jeho úst dozvedáme, že Dräxlerovci v roku 1905 zväčšili výkon mlyna napojením výpomocného parného stroja - lokomobilou od mláťačky a neskôr aj väčšieho stabilného parného stroja. Dosiahli takto kombinované využívanie vodného pohonu a parného stroja. V roku 1928 nahradili mlynské vodné koleso Francisciho vodnou turbínou o výkone 25 koní pri 1,6 m výšky vody. O šesť rokov neskôr, v roku 1934, parný stroj nahradili motorom Ganz na drevoplyn. Potom už vodná turbína mala iba pomocnú funkciu a prevádzka mlyna bola celoročná. Vtedy už mlyn dosahoval výkon mletia 2,5 vagóna za 24 hodín. Dräxlerov mlyn v Peťove stojí v tesnej blízkosti bývalého hraničného prechodu a mosta vedúceho na maďarskú stranu Ipľa, kde hneď oproti stojí dedina Pöstyénpuszta, ktorú tunajší Slováci nazývajú Piešťany. Mnohí obyvatelia obcí na slovenskej strane tam mali v minulosti lúky a polia, ktoré pred druhou svetovou vojnou odchádzali na základe pohraničných legitimácií obrábať. Rovnako chodili na jarmoky do štyri kilometre vzdialeného mesta Sečany (Szécsény). Most a hraničný priechod ustupujúca nemecká armáda zničila. V tomto čase je práve predmetom rokovania slovensko-maďarskej komisie obnova ipeľských mostov. Celkom sa má obnoviť s pomocou prostriedkov EÚ osem mostov a práve tento, v Peťove, by mal byť prvý. Týmto krokom sa tu očakáva zvýšenie cestovného ruchu, čím sa aj pomerne zachovaný peťovský mlyn môže stať po jeho odkúpení a rekonštrukcii atrakciou pre návštevníkov z oboch strán Ipľa. Podľa slov Alexandra Dräxlera pamiatkári zo slovenskej a maďarskej strany uvažujú zachrániť mlyn ako technickú pamiatku celého Poiplia.

Ján Jančovic